Call of Duty

Vojna. Slovo tak milované a zároveň tak zatracované. Pojem každému z nás tak blízky a zároveň tak vzdialený. Fráza ku ktorej by každý mohol prehodiť pár slov, no len niekto vie čo toto strašlivé označenie vo svojom názve skrýva. Dámy a páni, pohodlne sa usaďte, zatajte dych a premýšľajte o zmysle života. Je mi cťou a zároveň výzvou predstaviť vám najlepšiu hru vo svojom žánri. Vo svojom špecifickom žánri zvanom Vojna. Natiahnite červený koberec a zažnite reflektory, prichádza kráľ. Call of Duty.

Doterajšie herné počiny ktoré sa snažili ukázať nám hráčom pravú tvár vojny dopadli rozporuplne. Niektoré boli vynesené do nebeských výšin, iné boli zasa ubité prachom pod nohami dychtivých fanúšikov. Trón je momentálne stále obsadený, no ako sa hovorí, nič netrvá večne. Kráľ je už starý a čas dozrel na zmeny. Medal of Honor: Allied Assualt musí posunúť zlatú korunu a bronzové žezlo ďalším uchádzačom. MoH síce stále má čo dať a aj v dnešnej dobre realistických tieňov a hladkých textúr vie hráčom ponúknuť pravú vojenskú zábavu, no zúbok času mu už ubral na príťažlivosti a na tvári tohto milého pána sa zjavili prvé vrásky. Kto je teda hlavným kandidátom na toto teplé miestečko? Predsa Call of Duty, ktorý v čase príprav svojimi nabitými screenshotmi vzbudil záujem u nejedného „vojaka“. Teraz je tento projekt už vonku a ako dopadol? Boli fámy o možnom obsadení trónu pravdivé alebo sa hovorilo len o bohapustých rečičkách? To sa dozviete v mojom článku.

Príbeh tejto dnes už kultovej vecičky nás zavedie do tých najväčších bitiek aké v druhej svetovej vojne otriasli zemou. Nebude to však ani o hrdinoch a ani o vojnových vyznamenaniach. Žiadne medaile cti ani generálove ďakovné slová. Vo vojne sa nikto nedozvie či ste zabili tisíce Nemcov alebo sedeli skrytí pod ruinami kostola. A práve preto hra nevytvára len jeden charakter, typu, jeden proti všetkým, ale do rúk hráčovi vloží presne troch záujemcov o rozdávanie olova. Za prvé to je americký výsadkár Martin, za druhé člen britskej špeciálnej služby Evans a do tretice to je mladistvý Rus menom Alexej. S každou postavou budete plniť pre ňu špecifické úlohy a čo sa týka náplní misií hra stereotypom rozhodne netrpí a hráčom ponúkne mnoho rozmanitosti. Do kože Američana sa dostanete presne v deň D, teda pri vylodení v Normandii. Ako americký štýl hovorí, pri tejto kampani čakajte rýchlu zbesilú akciu za cieľu ničenia protilietadlových zbraní, alebo šialenú jazdu autom po Nemcami zapratanom území. Pri druhom charaktere zažijete už trocha miernejšie súboje a na rad prichádza okrem iného aj taktika. Za najpodarenejšiu misiu v koži brita preto považujem obranu dôležitého mosta Pegasus alebo útek na nákladiaku pred zúrivými nacistami. A nakoniec za zelenáča Alexeja prežijete ako čerešničku na torte a zlatý klinec programu ohromné bitky typu vylodenia v Stalingrade, alebo záverečné divadlo v srdci berlína keď obsadíte so sovietskymi vojskami budovu parlamentu. Všetky tieto misie však majú jedno spoločne. Nájdete v nich ozajstné peklo.

Kamera je, ako ste sa už isto dozvedeli v štýle FPS, čiže z vlastných očí. Celkovo je misií 24 a jediná vec ktorá ich spája, je jedinečná a hviezdna atmosféra pravého vojnového chaosu. Situácií keď v prachu a svišťiacich guľkách prebehujete popri tankoch a kryjete sa za každým možným objektom postupom času pribúda a neraz sa budete musieť len tak zastaviť a vydýchnuť si, pred ďalším podobným divadlom. Pôžitok z hry aký vytvoril Medal of Honor teraz zachádza ešte ďalej a hráčom ukazuje pravú tvár toho čo sa na bojiskách v roku 1944 odohrávalo. Strhne vás ako množstvo vojakov bojujúcich o prežitie, tak aj chaos aký autori dokázali vytvoriť. Najmä v misii v ktorej obraňujete most Pegasus. Nemcov len pribúda a pribúda, z každej strany sa vyhrotí tank a vy tam stojíte a sledujete toto krvilačné divadlo z jemnou melódiou ktorá vo vás až vyvolá mrazenie. Fakt dychberúci zážitok. Pochvalu si zaslúži aj umelá inteligencia a aj keď sa nájdu aj čierne miesta neraz vás myslenie vašich protivníkov prekvapí. Tí sa totiž kryjú a nedajú vám vydýchnuť ani na chvíľu. Čo ma ale nepotešilo sú prísne naskriptovaní nepriatelia ktorých pozície sa nemenia ani na zvolenej obtiažnosti. V hre sú na výber štyri možnosti obtiažnosti. Od greenhorna, čo je najľahší spôsob, cez klasického vojaka až po peklo v podobe regulera. Čerešničkou na torte je už len možnosť veteran, ktorá vás vždy presvedčí o tom, že nie ste ani zďaleka taký dobrý strelec ako ste si mysleli.

S perfektnou atmosférou prichádza aj obrovská návykovosť. Problém ale je, že skôr než si na hru navyknete, tak skončí. Herný čas je totižto až k zamysleniu krátky. 6-8 hodín čistého hrania je v dnešnej dobe málo, no pri zážitku ktorý vám hra sprostredkováva je to len zanedbateľné mínus. Čo sa zbraní týka, hra sa opäť má čím pýšiť. Je v nej totiž okolo desiatky bežne používaných zbraní, ktoré sú presne vytvorené podľa svojich reálnych predlôh. Od maličkej pištoľky značky Colt, si prejdeme aj väčšie kúsky typu Thompson alebo realisticky spracovanú sniperku. Naraz pri sebe postava môže niesť dve ľubovoľné zbrane a granáty ktorých sú v hre niekoľko typov. Preto sa neraz budete musieť rozhodnúť ktorú si nechať, a ktorú vyhodiť. Sem tam je potrebný samopal, inokedy zasa sniperku Okrem základných zbraní nájdeme aj bazooku alebo obľúbený raketomet ktoré už vedia narobiť pekný ohňostroj. Design misií je skvelý a opakujúce sa prostredia v hre nenájdeme. Prejdeme si vodnú elektráreň a dokonca aj sabotujeme nepriateľskú loď. Objekty sú v misiách pekne rozmiestnené a vždy dodávajú viacero možností krytia, čo ocenia hlavne zarytí taktici. Ciele misií však už nie sú až také rozmanité. Zvyčajne ide buď o obsadenie nepriateľskej pozície, zničenie protilietadlových zbraní, alebo obrana určitého miesta. Nič viac mi tam však ani nechýbalo a pokusy autorov o nejaké tajné ciele typu ukradni dokumenty alebo zisti nejaké informácie sa premenili na nudu a nijak medzi ostatnými nevynikali. Hrateľnosť je tak jedno obrovské plus a od hry sa odtrhnúť je náročné.

Technické spracovanie je ďalšia z vecí ktoré plne prispievajú k hodnoteniu. Grafika je svižná, rýchla a pracuje absolútne plynulo bez zbytočných zaseknutí. Interiéry sú detailné a plné rôznych objektov. Exteriéry sú síce mierne horšie a veci ako tráva alebo stromy majú o nejaký ten polygón menej, no nijak hrozné to nie je a na plných detailoch je hra veľmi príjemná na pohľad. Rovnako ma potešili aj modely postáv ktoré sú opäť krokom k realite a pôsobia naozaj skutočne. I keď hra je pomerne staršia, a stále beží na Quake3 engine, nevidieť nijaké extrémne spomalenie a jednoducho po grafickej stránke výhrady nemám. So zvukom to je rovnako dobré a preto vám odporúčam, volume doprava. Jedinečne spracované výbuchy a krásne znejúce zvuky zbraní ešte viac burcujú geniálnu atmosféru. Krásny dabing so skvelými hláškami vojakov počas boja je opäť na profesionálnej úrovni. Najviac ma potešil útok sovietov v Stalingrade. Výkriky typu: „For mother Russia“ alebo „Victory or death“ mna fakt potešili a výkriky ranených vojakov vo mne vyvolali príjemné mrazenie.

Hra Call of Duty je doslova vrcholom vo svojom žánri. Neuveriteľná atmosféra druhej svetovej vojny už naprosto zmietla hru MoH z bojiska. A keď sa k nej pridá aj nádherná hrateľnosť a svižná grafika nie je pochýb že jediným titulom schopným prekonať Call of Duty je Call of Duty 2, ktorý prichádza už túto jeseň. Tak ma nakoniec môjho článku napadá len jediná otázka: Vy to ešte nemáte?

Plusy
-ATMOSFÉRA
-grafika, zvuky
-hrateľnosť
-všetko ostatné
Mínusy
-hracia doba
-už nič