Best of 2013 by Boss Marťas

napísal Boss Marťas 20.1.2014 pre PC

Užívateľský článok

Rok 2013 nie práve s posledným šťastným dvojčíslom sa nám skončil. Každý sme ho skončili inak. Ja som napríklad na Silvestra hral Kane and Lynch 2: Dog Days a aj napriek všetkým záporom som sa bavil a zakončil som rok sexom. Teda ten bol ešte v pondelok, ale to je jedno. Pozerám aké top hry som dal do minulého roka a veru nie som nadšený čo som tam vybral, ale to neznamená že je to zlé. Práve kvôli tomu som sa rozhodol to tento raz urobiť inak. Nebudem robiť žiadne poradie, žiadne rozhodnutia čo bolo lepšie. Veď aj keď vonku prší to neznamená, že je to automaticky zlý deň, chudák sa aspoň trocha umyje. Po pravde ma tento rok viac zaujali tkz. „indie hry“, ktoré stvorilo len pár ľudí, niektoré dokonca aj len dvaja ľudia, ale samozrejme ma zaujali aj väčšie hry. Tento rok bol u mňa celkom zlomový aj čo sa PC hrania týka, ale pochybujem že zhodnotím aj súčasný rok 2014, pretože PC mi už tie nové hry nezvládne a tak radšej poďme teda rýchlo na ten rok 2013.

Tomb Raider


U mňa je táto hra najväčším prekvapením roka. Tejto hre som vôbec neveril a nepáčil sa mi ani smer akým sa táto séria pri svojom reštarte rozhodla vybrať. Ono, ale viete čo sa mi na hre páči najviac? Že som ju spustil a bavil som sa až do konca hry. Hra neobsahovala úsek, ktorý by ma frustroval. Čistokrvná zábava bez nadávania od začiatku do konca. Stále som si počas hrania vravel: „Dop*** toto hádam nie je možné aká skvelá hra to je!“ Aj Eduardo bol z toho v prdeli, že to stále hrám a to som hral vtedy pirátsku verziu. Do originálky som sa pustil okamžite a bavil som sa hádam ešte viac. Príbeh hry je zaujímavý a spĺňa mystické zámery série a s Larou budete doslova prežívať každú sekundu či už radosti alebo krutej bolesti. Systém súbojov je fantastický. Kým o vás nepriatelia nevedia tak Lara sa automaticky skrčí, aby ste ich mohli nenápadne zlikvidovať. Nejedná sa o žiadne uľahčenie hrateľnosti. Spĺňa to daný efekt a je to efektívne. Samotné prestrelky sú zábavne, pretože konečne nie sú ľudskí panáci tupí ako v predchodcoch a je radosť s nimi bojovať aj vďaka bezchybnej kamere. Na hru ľudia nadávali, že pri konci je hra príliš akčná a po Lare ide príliš veľa protivníkov, ale mne to nevadilo práve naopak. Keď som videl proti čomu sa idem teraz postaviť tak som cítil tú správnu atmosféru a vrhol som sa s lukom v ruke do boja. Som rád, že aj na nových konzoliach hráči dostanú vylepšenú verziu Tomb Raidera, pretože hra vyzerá fantasticky už na PC platforme a vidno, že na PC verzií si dali naozaj záležať. Či už máte radi túto sériu alebo nie, za pokus to rozhodne stojí.

Shadow Warrior



Shadow Warrior je špičková zábava, ktorá nemá v FPS žánri konkurenciu. Kto by to bol povedal, že po 16 rokoch vznikne remake tejto starej dobrej klasiky, ktorá je stále rovnako zábavná. Duke Nukem mal katastrofálny návrat, ale toto je presný opak a Lo Wang je oveľa väčší haluzér než bisexuál Duke. Dialógy medzi ním a Hojim nemajú konkurenciu a dodávajú neustálej akcií šmrnc. Hovorím tu o strieľačke, ale Shadow Warrior je skôr sekačka. Osobne som nikdy neveril, že sekanie z pohľadu prvej osoby môže byť tak zábavné tých 16 hodín, ktoré som u hry strávil. Už svojou hernou dobou hra víťazí nad súčasnými hrami a to je pánečku niečo. Čo na tom, že grafika neobsahuje najmodernejšie technológie, keď mne to vôbec neprekážalo a bol som spokojný lebo art štýl hre sedí a keď som sa dostal do úrovne zaliatu snehom tak som si hneď spomenul na Uncharted 2. Nebudem tu už ďalej zbytočne onanovať nad vysokými kvalitami a zhrniem prečo bude každý hru milovať aj za tisíc rokov: Žiadny trápny autoheal, QTE, dlhá herná doba, ukazovateľ smeru do cieľa a podobné blboviny. Ak vám hranie hry nejako nejde tak chyba nie je u hry, ale niekde inde 

Outlast



Ak vás pokračovanie Amnesie sklamalo a vi ste zostali nešťastní, že vám hra nezastavila srdce, prípadne ste neskončili v liečebni tak mám pre vás liek. Outlast vás dostane. DOSLOVA! Hlavným hrdinom je žurnalista Mike Upshur, ktorý sa vydáva s kamerou tam kam by ste normálneho človeka nedostali. Sanatórium Massive Mountain musí byť desivé aj za bieleho dňa a nie to ešte v noci. Urobiť kvalitnú hororovú hru bez jediného výstrelu si zaslúži nobelovku. Počas hry sa budete skrývať do temných miest a budete dúfať, že ten šialenec neotvorí tú skriňu v ktorej ste práve vy. Vaším najväčším priateľom počas celej hry bude vaša videokamera, ktorá vám poslúži na zdokumentovanie všetkých hrôz, ale hlavne vďaka nej uvidíte to čo by ste aj určite vidieť nechceli, ale nočné videnie bude vašimi očami. Čo hre dodáva správnu atmosféru sú samozrejme rôzne zvuky a plne animované telo hlavnej postavy Keď uvidíte beh hlavného hrdinu tak si budete pripadať, že tam ste a budete sa o seba viac báť než samotný hrdina, ktorý to za vás schytá. Niekedy som hru hral len tri minúty a musel som ju vypnúť lebo som mal už dosť. Sa doteraz čudujem, že hra mi trvala dohrať cca. 5-6 hodín lebo mne to pripadalo ako celá večnosť. Autori chystajú aj príbehové DLC, na ktoré sa nesmierne teším a dúfam, že ma netrafí šľak. Vynikajúce.        

Brothers: A tale of two sons



Vývojári akčného Riddicka sa rozhodli po nepodarenom Syndicate priniesť niečo na čo len tak nezabudneme a podarilo sa im to. Hra je o osudoch dvoch bratov, ktorí hľadajú živú vodu pre umierajúceho otca. Každého z dvoch bratov ovládate jednou analógovou páčkou a každý na aktívne predmety reaguje inak. Mladší si robí stále srandu, zatiaľ čo ten starší berie veci vážnejšie a je mu jasné, že musí nájsť liek, skôr než bude neskoro. Bratia sa však bez vzájomnej spolupráce nezaobídu. Mladší brat sa napríklad pretiahne cez úzke mreže, zatiaľ čo ten starší je silnejší a môže ho zdvihnúť k vyššej plošine. Alebo sa obidvaja zviažu lanom a postupne sa dostávať ďalej a jazdu na rogale mám doteraz v spomienkach. Čo sa mi na hre páčilo je prekonávanie prekážok, ktoré vás posunie ďalej v príbehu, ktorý sa rozvíja počas celej hry a bratia sa postupne zbližujú. Silným nástrojom pre pocity bratov je ozvučenie. Namiesto dabingu autori siahli len na huhlanie, ktoré vám dá jasne najavo ako sa ktorí z bratov v danej situácií cíti. Zážitok síce takisto nepatrí k najdlhším, ale o tejto hre by sa dalo ešte veľa rozprávať. V hre nie je nič na viac, všetko tu slúži k svojmu účelu. Hra pôsobí ucelene a je v nej cítiť dávka sebaistoty ako nikde inde.      

FEZ



O Fez som sa po pravde dopočul až keď prišla na PC platformu, na ktorej mimochodom aj zarobila viac než na konzole. Potom som zistil, že je vo vývoji už od roku 2007 a to mi voňalo približne takto: buď to bude úplný prepadák alebo hit. Som však rád, že zvíťazila druhá možnosť. Hlavolamy a rébusy sú hlavným pilierom hrateľnosti pixelového panáčika Goméza. Počas hrania budete otáčať priestor. Obrazovka sa otočí o 90 stupňov a odkryje čo sa skrýva za rohom tak, že vás z toho za chvíľu aj hlava začne bolieť. S tím ako sa v priestore potočia rôzne objekty tak postupne vyskáčete ďalej, aby ste sa dostali k žltým fragmentom, aby ste zachránili svet. Nechcem zbytočne spoilovať, aby som vám neskazil zážitok, aj keď sa v podstate jedná o triviálnu vec. Čo sa mi najviac na hre páčilo a dodávalo mi krásny pocit bola hudba. Hudba v hre je dokonala a dokonale pasuje na svet v ktorom sa hra odohráva a počúvam ju aj práve teraz. Keď som hru hral hodinu som mal už aj celkom dosť, ale pokračoval som práve vďaka hudbe. BRAVO!!!! Aj keď pravdepodobne Phil Fish s vývojom hier končí tak FEZ je rozhodne najväčšou hrou jeho života. Takisto sa jedná obrovské prekvapenie roka. 

The Swapper



V tejto hre budete riešiť logické hádanky, ale skutočné kúzlo hry je objavovanie. Kto ste, ako ste sa dostali na vesmírnu stanicu Theseus a čo tam máte robiť. Originalita hry je ukrytá v klonovaní samého seba, ktorého pohyby kopírujú tie vaše(môžete vytvoriť štyroch klonov naraz). Na týchto mechanizmoch je postavená celá hrateľnosť. Puzzly sa až do konca hry neopakujú a tvorcovia ich vkusne inovujú a postupom času sú obohatené gravitáciou. Príbeh hry nie je žiadnym priemer, ale prináša otázky o viere, morálke či hodnote človeka a jeho duše. Prejdenie hry trvá približne 3 hodiny a je neuveriteľné že ju vytvorili dvaja fínski študenti v takom luxusnom kabáte. 

Call of Juarez: Gunslinger



Táto séria sa rozhodla po výbornom Bound in Blood odísť z divokého západu čo sa jej dvakrát nevyplatilo. Nešlo ani tak o zmenu prostredia, ale celá hra bola zlá. Nedalo sa na ňu ani pozerať, ale aj hrateľnosť bola nudná. So značkou to tým pádom nevyzeralo rúžovo, no nakoniec dostali zelenú a vrátili sériu tam kam patrí – na Divoký Západ a je cítiť že hra je tu ako doma. Hlavným hrdinom je pištoľník Silas Greaves, ktorý sa rozhodol zastaviť sa do salónu a dať si pár drinkov. Ako začne rozprávať svoj príbeh tak ľudia ho odtiaľ nechcú pustiť a kvôli sexi barmanke si vymyslí aj historku o tom ako kedysi vo vlaku honil Jesseho Jamesa a celé roky prenasledoval gangstrov ako je Billy the Kod či Butch Cassidy. Počas hrania úroveň odsýpa podľa toho ako Greaves naživo komentuje príbeh a priebeh misie ide presne podľa jeho spomienok a že má v nich diery si všimnú aj poslucháči tak idete misiu hrať znovu a inak. Čo veľmi oceňujem je to, že sa hra na nič nehrá. Je to čistokrvná strieľačka, v ktorej zabijete hádam viac nepriateľov než v Call of Duty, ale to neznamená že je to tým pádom zlá hra. Samotné strieľanie po kovbojoch je nesmierne zábavné a mal som radosť z každej prestrelky a snažil som sa čo najviac, pretože každá smrť je ohodnotená a v jednoduchých RPG prvkoch si môžete vylepšiť svoj arzenál. Nebol by to ten správny western keby v ňom chýbali duely. Z duelov som mal najprv celkom rozpačité pocity, pretože nie vždy sa mi podarili, ale chcelo to trochu tréningu a išlo to ako po masle. Po grafickej stránke nemám hre čo vytknúť. Po pravde Techland ma po príšerne vyzerajúcom Carteli milo prekvapil. Vôbec by mi neprekážalo keby tak vyzerali aj ďalšie dieli, pretože tento druh štýlu nikdy nezostarne. Gunslinger si hráčovu pozornosť zaslúži a ja jej v podstate nemám čo vytknúť. Za pár € dostanete čisto krvnú zábavu v prostredí, ktoré je v hernom svete vzácnosť.

The Last of Us



Má zmysel o tejto hre vôbec hovoriť? Tu bolo jasné, že môžeme očakávať vysokú kvalitu. Stačí si prečítať moju recenziu a hneď pochopíte, ktorá bije. Ja osobne som rád, že sa Naughty Dog rozhodlo po Uncharted sérií prísť s niečím odlišným a keď mám pravdu povedať, po The Last of Us je mi budúcnosť Uncharted ukradnutá. Hry v ktorých je niekto po vašom boku je ako šafranu, ale tu sú postavy skvele nadabované aj zahrané a je radosť s nimi tráviť čas. Hra vás aj napriek starnúcej PS 3 oslní svojou grafikou, prácou so svetlom a vizuálnymi nápadmi. Aj veľkosť úrovni je správne zvolená. Hra je síce lineárna, ale obsahuje kopec odbočiek. Akcia je dostatočne pestrá a nenápadne zakrádanie sa strieda s krvavou bitkou či zúfalým útekom o život. Starý Joel a mladá Ellie je určite najlepšou dvojicou minulého roka. Voľba konzoly od Sony je jasná už len kvôli The Last of Us 2.          

Grand Theft Auto 5



Má zmysel vôbec vysvetľovať čo tu robí Grand Theft Auto 5? Po pravde ja to vysvetlím trochu inak než ako väčšina. Mne sa veľmi páčil už minulý diel a aj napriek postupnému stereotypu ma hra bavila. Séria od tretieho dielu konečne prekopala niektoré mechanizmy do hrateľnejšej – uveriteľnejšej podoby. Prestrelky boli vďaka kryciemu systému a vylepšenej AI zábavnejšie a aj strieľanie z auta bolo konečne zábavné. Potešil ma aj jazdný model a celkovo som GTA 4 hrával celý jeden rok v kuse. Predsa len mal titul problémový launch. GTA 4 som prešiel na všetkých platformách a to si myslím že hovorí za všetko. Boli tam, ale veci, ktoré ma štvali a dúfal som, že v GTA 5 ich napravia a vo väčšine prípadov sa tak stalo. Gameplay nie je nijako prerušený, keď idete za niekým po misiu – hra plynule nabehne na cutscénu a plynule aj skončí čo je drobnosť čo ma príjemne prekvapila. Konečne som sa po rokoch dočkal normálnych checkpointov počas misie a nemusím sa báť ďalšej mŕtvice. Dokonca je možné po pár nezdaroch daný úsek aj preskočiť, ale na to som moc hrdý a tak som to nikdy neurobil. Takisto prerobili krycí systém aj prestrelky, ktoré ako by z oka vypadli z tretieho Maxa Paynea a je radosť ich hrať. Podobne bolo prekopané aj lietanie, ktoré bolo pre mňa vždy peklom, ale helikoptéra je stále nemotorná. Zbytočné neduhy zo štvorky boli odstránené, ale to na dobrú hru nestačí a R* si je toho dobre vedomí. Namiesto jedného hrdinu sú v hre rovno traja(plus pes) a vy medzi nimi môžete pomerne voľne prepínať. Keď sa rozhodnete hrdinu opustiť, kamera sa zdvihne, vystúpi do výšky nad mesto a presune sa k druhej postave, ktorá práve leží opitá v púšti, alebo sa háda s priateľkou. Pár sekúnd a môžete opäť hrať, pretože pri prepínaní sa hra chvíľku nahráva. Plynulé prepínanie medzi postavami je behom misie, keď sú postavy pokope. Za jazdy môžete opustiť kormidlo šoféra a prepnúť sa na strelca a ním odstrániť prenasledovateľov. Prepínanie postáv pozdvihuje sériu na úplne inú úroveň a zabezpečuje neustálu zábavu počas hrania. Franklin je černoch, ktorý má rád rýchle autá a chcel by opustiť chudú štvrť, Michael je vyslúžili kriminálnik, ktorý ma problémy s rodinou a psychické problémy. Trio doplňuje moja najobľúbenejšia postava – TREVOR, totálni psychopat, ktorý zmláti hocikoho len tak pre zábavu. Každá postava má iné ciele, ale jedno majú spoločné – zločinná činnosť. Trojica postáv dostáva dostatok priestoru v príbehu a tvorcovia sa snažia, aby vo vás vyvolali sympatie. Všetky tie vymoženosti, ktoré hra ponúka nie je priestoru a nebolo by to fér voči ostatným titulom. Piaty diel si rozhodne maximálne hodnotenie zaslúži, preto že je obsahovo pestrá a skvelo hrateľná. Ponúka skvelé postavy, obrovský herný svet, na starobu konzol veľmi peknú grafiku(o krok vyššia úroveň než v štvorke). Problematický je v niektorých úsekoch kolísavý framerate čo v náročnejšej prestrelke nie je nič príjemné a bankových lúpeží mohlo byť oveľa viac, ale to nemení nič na tom že je to skvelá hra. Autori zobrali to najlepšie z GTA 4 a San Andreas a vznikol zatiaľ najlepší diel. Už len dúfať v poriadny PC port, čomu ja osobne moc ale neverím. Nebudem si robiť zbytočné nádeje, nechám sa prekvapiť, ale očakávam to skôr odbyté ako prepracované.  

Mortal Kombat: Komplete Edition



Mortal Kombat to je moja srdcovka. Na Playstation 1 som hrával Tekkena, ale raz v herni bol prvý Mortal Kombat a to ma chytilo viac, najmä tá brutalita tam nemala chybu. Plánoval som, že si to kúpim na konzolu, ale keďže titul konečne ohlásili na PC platformu tak som sa rozhodol si počkať. Najnovší Mortal Kombat je po Street Fighterovi učebnicovým príkladom dobre zvládnutého portu. PC verzia je dobre zvládnutá až na príbehové animácie, ktoré na full HD monitoroch pôsobia ako zle uploadnuté Youtube klipy. Najnovší Mortal Kombat však všetkým bojovkám ukázal ako má vyzerať príbeh. Dalo by sa povedať, že sa jedná o skvelý film, pretože som sa dozvedel o osudoch bojovníkov a rozšírili sa moje obzory tohto univerza. Potešili ma staré dobré postavy, ktoré sa rovnako dobre ovládajú ako aj v starších dieloch a aj arény mi zostali povedomé. Na viac ono to na PC všetko vyzerá o kus lepšie ako na konzole. Výhodou kompletnej edície je, že v nej máme dodatočný DLC obsah, okrem Kratosa, ktorý si svoju exkluzivitu v PS 3 verzií udržal. To všetko na Steame za luxusnú cenu. Mortal Kombat sa vrátil tam, kde v 90. rokoch získal svoju slávu a ukázal, že je kráľom vo svojom žánri. 

PS: Na poprsie hrdiniek nikdy nezabudnem 

Splinter Cell: Blacklist



Dlho som rozmýšľal či má zmysel sem najnovší Splinter Cell vôbec zaradiť.Práve som znova prešiel prvý Splinter Cell, pretože sú tam veci kvôli ktorému mám túto sériu v obľube. Pandora Tomorow dotiahla niektoré nedostatky a Chaos Theory bol vybrúsený diamant k dokonalosti. Potom nastali experiment v podobe dvojitého agenta a Conviction ustúpil od známych herných prvkov a nejeden fanúšik zaplakal. Vývojári zrejme nevedeli ako majú so sériou pokračovať a rozhodli sa pre akčnejšie pojatie. Mne osobne tá zmena celkom sadla a nepatrím k odporcom Convictionu, len ma štvala krátkosť kampane. V Blackliste sa rozhodli ponechať z každého rožku-trošku. Ponechali aj akčné pojatie, no vrátili sa aj možnosti z prvých troch dielov. Nejedná sa síce o Chaos Theory 2.0 ale to neznamená že je to zlé. Páčila sa mi rozmanitosť misií, alebo vylepšovanie Paladina a odomykať výbavu pre Sama, ktoré hráča motivujú k opatrnejšiemu hraniu. Zamrzí skôr absencia Michaela Ironsida, ktorého nahradil herec Eric Johnson, ktorý sa dokáže postarať o dabing a motion capture(nech mi nikto nehovorí že starý Ironside by to nezvládol). Keď však prekúsnete tento nedostatok tak sa približne tých 10 hodín zabavíte. Level dizajn je variabilný a o alternatívny postup nechýba. Sam má k dispozícií kopec gadgetov a svoj návrat hlási aj zapískanie a schovávanie tiel. Pre fajnšmekrov je tu aj obtiažnosť s názvom „perfekcionista“, ktorá mi pripomenula aká tuhá je ta práva stealth hra. Po grafickej stránke sa mi hra páči a nemám jej čo vytknúť a aj PC port sa našťastie vydaril. Séria sa rozhodne vybrala správnou cestou a to nám dáva nádej, že ďalší Splinter Cell by mohol byť tou našou vysnívanou stealth hrou.     

Batman: Arkham Origins



Priznám sa tento titul som skôr očakával ako sklamanie, keďže na tom nerobilo už Rocksteady, ale Warner Bros. Očakával som, že to bude skôr úbohá kopírka predchodcov s chybami, ale zostal som milo prekvapený. Arkham Origins sa mi páči oveľa viac než Arkham Asylum a Arkham City. Zasnežené Arkham City sedí k atmosfére a story je takisto neskutočne silné. V Arkham Asylum mi vadili nesmierne jednoduché súboje a bossfighty. V Arkham City to už bolo oveľa lepšie, ale ešte stále to nebolo to pravé orechové. Neveril by som, že inému štúdiu sa takto podarí vymakať súbojový systém. Keď po mne išli v jednej miestnosti 20 nepriatelia a každý mal nejakú tú zbraň alebo štít a niektorí dokážu konečne odraziť aj Batmanov útok tak som mal sakra čo robiť, aby som ich dostal, avšak hra je férová a každá rana, ktorú som dostal bola mojou chybou. Takisto Bossfighty sú konečne tým pravým. Nerozumiem hráčom, ktorý hru odpisujú podľa prvého súboja, ktorý je epický, ale taký súboj s Banom tam ide vážne o krk...musel by som vyspoilovať ako to myslím, ale nebudem to robiť. Arkham Origins je rozhodne najlepším dobrodružstvo netopierieho muža.    

Dead Space 3



Pôvodne som mal toto miesto nachystané na PC konverziu Resident Evil 6, ktorá sa vydarila, ale Dead Space 3 si to rozhodne zaslúži viac, pretože to s trojkou nevyzeralo dobre, ale nakoniec to dopadlo lepšie než sme mohli tušiť. Ja osobne som Dead Space nikdy nepovažoval za horor, ale za akčnú hru s miernymi hororovými prvkami čiže u mňa sa tretí diel nijako neodklonil od toho čím bol. Najslabšou časťou hry sú prestrelky proti obyčajným smrteľníkom, ale tých naozaj nie je veľa. Ako som sa do hry pustil tak som sa nemohol odtrhnúť, pretože hra ma neustále prekvapovala. Po hodine hrania som sa ocitol v samotnom vesmíre. Až som sa dostal na zmrazenú planétu tak ma prekvapilo, že atmosféra tým vôbec netrpí, exteriéri striedajú interiéry a pripadal som si ako vo filme Vec. Aj napriek väčšej akčnosti je však hra temná a vy sa obávate, kedy odletí kryt ventilácie a zaútočí na vás stádo Nekromorfov. Grafika sa mi páčilo a vyzdvihnúť musím hudbu a zvuky, tie sú opäť skvelé a prejsť  kampaň v coope je príjemný bonus. Čiže pre mňa Dead Space 3 nie je sklamaním.       

Hra, ktorá naplnila moje očakávania, ale sklamala ma odbitá PC verzia:

Call of Duty: Ghosts



Na ďalší diel zo série Call of Duty som sa veľmi tešil, pretože tento krát sa jednalo o chleba z firmy Infinity Ward a zábery z hry vyzerali veľmi dobre. Jednoducho klasické Call of Duty s komisárom Rexom. Hra vyšla na všetky možné platformy a výnimkou nebola ani PC verzia. Hra naplnila moje očakávania. Dostal som typicky zábavné Call of Duty s príbehom, ktorý je opäť osobný a ja sa už nemôžem dočkať pokračovania. Engin je síce stále rovnaký, ale ja som bol s grafikou spokojný. Podmorská misia bola prenádherná podobne ako aj tá vo vesmíre. Po hroznej kampani, ktorú prinieslo Battlefield 4, bolo Call of Duty výborným liekom, ktorú pokazila len jedna vec a to zlá optimalizácia. Jedna vec sa Treyarchu musí nechať a to, že sa stará aj o PC verzie, čo Infinity Ward nikdy extrémne nerobilo a Ghost by to naozaj potrebovalo. Našťastie vyšlo už mnoho patchov a postupne sa to zlepšuje. Zároveň akú mám radosť z hry tak som sklamaný z PC verzie. Hru si kúpim aj na konzolu a skúsim to aj tam.

Sklamania:

Okrem skvelých hier rok 2013 ponúkol aj hry, ktoré nečakane sklamali.

Aliens: Colonial Marines



Vývoj Aliens: Colonial Marinesbol hádam dlhší než vývoj Duke Nukema. Už v roku 2001 bola na E3 prezentovaná hrateľná demoverzia na Playstation 2 ešte pod krídlami EA. O pár rokov získala práva na hry s votrelcom Sega, ktorá oznámila vývoj s Gearboxom. Hra je na tom po príbehovej stránke ešte ehm OK, ale zvyšok je hrozný. Hre chýba správna hororová atmosféra a súboje s votrelcami nie sú desivé, ale desivo nudné. Viac ma bavili súboje s ľuďmi, ktorí ale veľa IQ nepobrali a bolo zbytočné, že sa kryjú, keď im vždy trčí nejaká časť tela. Grafická stránka zaspala dobu a Call of Duty je s porovnaním Aliens kráľom. Vizuál zaostáva, textúry majú nízke rozlíšenie, animácie sú krkolomné až je to k plaču. Aby toho nebolo málo tak hra obsahuje mnoho chýb a bugov a nie je problém že sa vaši kolegovia o niečo zaseknú a podobne. Na začiatku roka sme od Gearboxu dostali nepríjemnú studenú sprchu.   

Gears of War: Judgment



Gears of War séria od Epicu bola obrovským hitom na Xboxe360, ktoré ponúklo naozaj dych berúce tri fantastické dieli. Microsoft sa však rozhodol nám ešte dodať štvrté pokračovanie, ktoré je prequelom série., ale tentoraz nie od Epicu, ale od People Can Fly – tvorcovia výborného Bulletstormu. Zmena vývojárov v sérií Halo bola prospešná. Nájdu sa však aj tituly, kde je to presne naopak a najnovší prírastok do rodiny Gears of War je toho príkladom. V hre sa vžijete do kože hrdinov z jednotky Kilo a stretneme sa aj so starými známymi. Baird patril vždy k mojím obľúbencom a tak som bol rád, že s ním niečo zažijem a o to viac ma mrzelo, že práve Baird a Cole toho povedia najmenej. Problémom príbehu nie je však retrospektívne rozprávanie na súde ako skôr premárnená skvelá príležitosť. Hra začína až po dni vynorenia Locustov. Bolo by úžasne sa pozerať na prvé diery v zemi odkiaľ vyliezajú Locusti a masakrujú civilistov. Judgment je bohužiaľ veľmi chudobným príbuzným oproti predchodcom. Úrovne v ktorých sa budete pohybovať sú úzke a počas celej hry sa to nezmení. Prídete do miestnosti, ktorú vyčistíte. Hra vás za to ohodnotí a idete ďalej a tak stále do kola. Celá kampaň mi skôr pripomínala populárny mód Horda. Ani ten príbeh hráča nedokáže zaujať, pretože nie je dobrá jeho prezentácia a cutscén, ktoré by príbeh mali držať pohromade je tu z celej série najmenej. V Judgment je veľa ďalších veci čo mi vadili a ešte teraz to musím rozdýchať. Chlapci z People Can Fly to skrátka nedokázali a z nepochopiteľných dôvodov zmenili aj výborne ovládanie, na ktoré sme boli zvyknutý. Čo na tom, že je grafika excelentná, keď celá hra nestojí za nič.   

Battlefield 4 – KAMPAŇ 



Sú hry kam proste príbehová kampane nepatria. Battlefield séria sa v svojich začiatkoch sústredila iba na multiplayer a slávila úspech. Potom sa Dice rozhodlo vytvoriť sériu Bad Company aj s príbehovou kampaňou, ktorá aj keď nebola dokonalá tak bola aspoň vtipná a zábavná. Lenže EA sa rozhodlo zničiť Activision s ich Call of Duty tak Battlefield 3 muselo obsahovať kampaň, ktorá však na prekvapenie nebola až taká zlá, ale multiplayer nebol taký úžasný ako sa očakávalo. Battlefeild 4 prišiel po dvoch rokoch späť na scénu a sľuboval veľa. Príbehová kampaň mala byť v každom ohľade lepšia a ja môžem povedať jediné. Príbehová kampaň je v štvrtom dieli čistou katastrofou. Radšej si prejdem kvalitnú kampaň trojky ako tento zlý vtip opakovať. Čo z toho, že hra má pekný kabát, keď jej obsah je odfláknutý od A do Z. Nemá zmysel sa tím ďalej zaoberať, veď na kampani pracovali ľudia, kvôli ktorým je momentálne mŕtva séria Medal of Honor.    

Launch next-gen konzol



Konečne sme sa dočkali aj oznámenia nových konzol. Veľmi som sa tešil, že budem majiteľom buď XBOX ONE alebo PS 4, ale nakoniec nemám ani jednu, pretože momentálne za to nestoja a to považujem za chybu. Nakoniec z 8 GB Ram na hry vývojári použijú cca 4-5 GB Ram, pretože zvyšok si zoberie na starosť zbytočné sociálne funkcie, ale to by človek ešte aj oželel keby aspoň tie hry za to stáli. Štart nových konzol považujem za najväčšie sklamanie minulého roka.

Kategória:

Muž roka:



Trevor Philips(GTA 5) – tu neboli žiadne váhania, víťaz bol jasný okamžite. Trevor je postava, na ktorú nikdy nezabudneme a len veľmi ťažko bude v blízkej budúcnosti prekonaná. Steven Ogg ukázal, že má poriadne gule na psychopatov a teraz si môžeme len priať že bude budúcim Jokerom v Batmanovi. Nie nadarmo som Trevora pred nedávnom v meste napodbňoval v slipoch a s nožom v ruke.

Žena roka:



Elizabeth(Bioshock Infinite) – tu som váhal medzi Larou a Elizabeth. Na Larine vzrušujúce ochkanie síce nezabudnem, ale Elizabeth v Bioshocku to je iná kosť. Ako viete Bioshock som vôbec nesledoval, žiadne gameplaye, hral som hru až keď vyšla a ako som zbadal Elizabeth prvýkrát tak mi pripomenula kurtizány z minulého storočia. Proste sexica s ktorou by sa muž vedel veru zabaviť. Je to sila. Jej schopnosti sú len príjemnou čerešničkou na torte.  

Hrdina/ka, ktorý utrpel čo najviac pádov a rán: Lara Croft(Tomb Raider)

Najväčší záporák: Shao Khan(Mortal Kombat), Bane(Batman: Arkham Origins), Gabriel Rorke(Call of Duty: Ghosts), Richard Trager(Outlast)

Najvulgárnejší hrdina: Trevor Philips(Grand Theft Auto 5), Lo Wang(Shadow Warrior)

Najväčší alkoholik: Trevor Philips(Grand Theft Auto 5), Chris Redfield(Resident Evil 6)

Najlepší PC port – Tomb Raider, Mortal Kombat: Komplete Edition, Bioshock: Infinite, Crysis 3

Najhorší PC port – Call of Duty: Ghosts

PC port z ktorého mám najväčšie obavy: Grand Theft Auto 5

Najlepší dohnaný rest z roku 2012: The Walking Dead

Tak a to by bolo všetko. Rok 2013 bol pomerne prekvapivo bohatý na Indie hry viac ako kedykoľvek predtým a konečne si ich hráči začínajú všímať a stávajú sa rovnocennými hrami popri AAA tituloch. Rozhodne Indie titulom fandím oveľa viac ako nejakej vyvíjanej AAA hre, pretože do Indie hry dávajú vývojári to čo v 90. rokoch – inovácie a skvelé nápady. Potešilo ma, že veľa konzolových titulov prišlo na PC ako už spomínaný Mortal Kombat, Fez, Castlevania: Lord of Shadow, Enslaved: Odyssey to the West a pár hier už sa zbavilo služby „Games for Windows Live“ a s tou sa v tomto roku rozlúčime nadobro. Ešte keby sa tak Rockstar rozhodol odstrániť ten ich hnusný R*SC tak by to bolo super, alebo keby nebol nutný len pri singleplayeri, pretože mám obavy, že kvôli nemu nespustím ani PC verziu Grand Theft Auto 5.Na rok 2014 ani nemám vyhladnutý nejaký extra titul na, ktorý sa teším, po pravde som najviac zvedavý na GTA 5 a budem sledovať nejaké kvalitné Indie hry a Amikroga(duchovný nástupca Neverhoodu.

Ďakujem každému, kto si článok prečíta až do konca, veď to poznáme maximálne si to naozaj prejde tak 7 ľudí a zvyšok len prejde očami vybrané tituly a ani nepochopí, že toto nie je zhodnotenie o naj titul roka, ale len môj osobný výber toho najlepšieho.             






Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.