Splinter Cell: Pandora Tomorrow

napísal Boss Marťas 25.3.2013 pre PC

9.5

Užívateľská recenzia

Pokračovanie stealth-akcie Splinter Cell prišlo rýchlo na obrazovky našich monitorov a niet sa ani čomu diviť, keďže jednotku má v obľube obrovské množstvo hráčov a kvalitných titulov s tichým zakrádaným je poskromne.

 



Pandorinu skrinku rozhodne neotvárať

 

Po odstránení Nikoladzeho sa v roku 2006 objavuje ďalšia hrozba, ktorej musí Sam Fisher zabrániť. I keď sa nejedná o nič originálne tak zápletka je oproti minulému dielu prepracovanejšia a zaujala ma viac. Separatisti z Východného Timoru so svojím šéfom Suhadi Sadonom obsadia miestnu ambasádu a tak sa hneď vydáte na svoju prvú misiu, ktorá slúži ako tutoriál. Postupom času odhalíte jednotky „ND 133“, novodobej Pandorinej skrinke, ktorá má Sodanovi a jeho prívržencom pomôcť zamoriť USA smrteľným vírusom. Behom ôsmich misií je cieľ od začiatku jasný, zastaviť Sadona včas aj s biologickou zbraňou.

V Pandore Tomorow sa so Samom sa po prechádzame vo väčšej miere po exteriéroch, ale nechýbajú ani interiéry. Zaskočila ma misia, ktorá sa celá odohráva vo vlaku v Paríži, pretože som si nedokázal predstaviť akoby mohla taká misia v hre, ktorá sa zameriava na tichý postup fungovať. Moje zmiešané pocity však hneď opadli, pretože lezenie pod vlakom má niečo do seba a misia netrvá zbytočne dlho a splní svoj účel. Úrovne v Jeruzaleme, v Los Angeles na letisku sú, ale predsa len zaujímavejšie a zakrádanie sa v džungli za denného svetla je príjemnou zmenou.      

 



Tento diel sa nijako výrazne nelíši od svojho predchodcu, čo je rozhodne dobre. Opäť budete niekoho zachraňovať a nepohodlné osoby naopak odstraňovať, zneškodňovať bomby a niekam sa infiltrovať. Dôležité je, že v každej misií musíte dbať na tichý postup. Najlepšie je zostať prakticky neviditeľný a keď už niekoho chytíte pod krk tak ho nezabiť. Stačí pár sekúnd zostať na pochybách a alarm už bzučí. Nechýbajú ani staré známe kamery a míny, ktoré v zarastenej džungli uvidíte len vďaka infračervenému videniu podobne ako aj ďalšie skryté pasce.     

 



Chyby z predchodcu odstránené

 

Ostrieľaní hráči predchodcu nebudú mať s hraním tohto pokračovania žiadny problém. Sam sa od minula naučil niekoľko nových trikov, ktoré aj zdanlivo ťažšie úlohy sú len formalitou. Ja osobne som tento diel už začal hrať na najvyššej obtiažnosti. Čo ma však teší najviac je celková úprava hry. Stále musíte omráčené telá schovávať, pretože alarm vyvolajú aj vtedy keby ste zlikvidovali každého za sebou. Tentoraz si, ale budete istý, že dané telo máte na 100% ukryté a nikto ho nenájde. V predchádzajúcom dieli sa mi stalo, že sa spustil alarm, pretože sa našlo telo, ktoré som podľa hry dobre neukryl. Teraz keď začne ukazovateľ viditeľnosti blikať tak to znamená, že telo sem môžete ukryť bez obáv. Na HUDE nechýba už ani ukazovateľ možných alarmov. V niektorých misiách nemôžete vyvolať žiadny poplach a vo zvyšku misií vám budú povolené tri alarmy. Vaše vyvolané alarmy sa na presne daných miestach zresetujú na nulu, čím sa vývojári snažili pravdepodobne vyhovieť úplným nováčikom. Pre mňa ako fanúšika to však bolo dosť rozčarujúce.

 

 

Netreba zbytočne mrhať pivovými fľašami, vieme predsa pískať

 

Ani by ste neverili, aké je to užitočné, keď sa Sam naučil pískať. Hádzanie plechoviek a fľašiek slúžilo skôr k odlákaniu nepriateľa. Zvuk Samovho piskotu ho však priláka k jemu samotnému a nie je nič lepšie, než si na korisť počkať v temnom mieste a ho potichu odstrániť či už strelou do hlavy, alebo úderom. Dôležité je však upozorniť na to, že keď protivníka uderíte spredu tak na to sú potrebné dve rany, zozadu len jedna.

 

Sam je veľký športovec

 

Opäť nechýbajú špeciálne špiónske pohyby hrdinu. Môžete sa prilepiť ku stene, rúčkovať po trubkách, liezť cez ploty, alebo sa na lane spustiť na dané miesto. Menšou novinkou je možnosť zavesiť sa na trubke alebo na lane za nohy a zbraňou likvidovať nepriateľov pod sebou, ale nie je nad klasiku a tým je zoskok na nepriateľa čím je automaticky vyradení zo hry. Ako, keď sa vám vták vykaká na hlavu.

 



Keď mi dovolili si zastrieľať

 

Výzbroj zostala identická ako minule. Na pištoli však poteší možnosť laserového zameriavania čím je „headshot“ istotou. Nechýba ani SC20K, ktorá rýchlo zloží protivníka a nechýba jej ani optika, pri ktorej je vhodné zadržať dych pre neminutie cieľa. Nechýbajú gumové streli na omráčenie, kamera na odpočúvanie a kamera, ktorá svojím piskotom naláka k sebe protivníka a vy môžete vtedy vypustiť uspávací plyn. Samozrejmosťou sú granáty a mikrofón na odpočúvanie.     

 

Priechod misiami

 

Hra vám dovoľuje si pohrávať s nepriateľmi, ale logicky je zakotvená na určitých skriptoch a lineárnom postupe. Týmto však hru neodsudzujem lebo by to bolo neoprávnené, pretože takýto štýl tej hre sadne ako riť na šerbeľ. Počas celej hry som sa nenudil a oproti prvému dielu sa nájde viac možností ako sa dostať na určené miesto. Finálnu misiu považujem za jednu z najlepších zo série, pretože tam záležalo úplne na všetkom a tých približne 10 hodín bolo výborných.

Umelá inteligencia funguje na rovnakých princípoch ako minule, takže chodia po presne daných cestách a nie je problém ich prekvapiť. Keď vás spozorujú tak sú ich reakcie viac zmysluplnejšie a keď raz vyvoláte alarm tak nosia na sebe vesty a pri ďalšom alarme majú silnejšie zbrane a taká strela z kalachu Sama rýchlo pošle k zemi. Preto si budete vážiť lekárničky na presne daných miestach, kde musíte oceniť zmysel pre detail – je vidieť ako si Sam ošetruje časti tela, akože nič extra, ale poteší to.

 




Grafika a zvuky      

 

Technická stránka hry príliš nezmenila. Svetelné efekty opäť patria medzi nadpriemer tak je načo pozerať a zistil, že svetlo je akoby druhou hlavnou postavou celej hry, pretože za celú hru som svetelných zdrojov zničil dosť. Prostredia či už v interiéri alebo v exteriéry sú nádherné a detailné podobne ako aj animácie Sama sú krásne plynulé. V dobe vydania hra už vyžadovala podporu „Pixel Shaderov“ a tak moja Geforce 4 MX bola mimo hru a bol ňou práve tento Splinter Cell dôvodom k upgradu. Hra sa tento krát vyhla aj bugom a keď Sam položí omráčené telo ku stene tak žiadna z jeho končatín neskončí na druhej strane steny čo je plus. Na záver musím pochváliť vysokú kvalitnú cutscén, ktoré sú nádherné, pretože v minulom dieli som spomínal, že sa ich kvalitu by som v Ubisofte niekoho vyhodil a tipujem, že to aj tak dopadlo.

Zvuky a hudba sú takisto na vysokej úrovni, hlavne hlas Sama Fishera, ktorého opäť nadaboval Michael Ironside. Ostatné postavy už svojím dabingom nevynikajú, ale pochváliť musím čierny humor Sama a slovné prestrelky s Lambertom, ktoré uvoľnia atmosféru. Čo sa týka zvukov tak podľa jej tónov zistíte či má niekto o vás podozrenie a soundtrack to celé dotvára. V pamäti mi utkvela hudba hlavne z misií v hustej džungli.

 



Staré geniálne ovládanie

 

Na záver som si nechal ovládanie, z ktorého som bol odvarený už v minulom dieli a inak tomu nie je ani tu. Dokonale je využitá ako klávesnica tak koleso na myške. Ovládanie sa vám ihneď dostane do rúk a otočenie kolesa dopredu alebo dozadu zvýši a naopak spomalí Samov pohyb čo bude neoceniteľnou pre tichý pohyb. Potešilo ma aj, že teraz už netreba postavu, ktorú Sam drží na chrbte nemusí položiť na zem a potom následne otvorí dvere, teraz to dokáže aj s ňou a tak už to nie je otravné.  

 

Žoldnier alebo tajný agent?

 

Hra okrem singleplayeru obsahuje aj multiplayer, ktorý na rozdiel od iných hier nie je v Splinter Cell sérií nadbytočný. Proti sebe stoja dva tými „ShadowNet“ a „ARGUS“. ShadowNet je skupina agentov, ktorý majú podobné schopnosti ako Sam a hráč ich vidí z pohľadu tretej osoby. ARGUS je skupina žoldnierov, ktorú hráč ovláda z pohľadu prvej osoby. ARGUS nemá špeciálnu výbavu ako ShadowNet, disponuje len batériou, laserom a mínami. ShadowNet tým však nie je nijako zvýhodnení, pretože ich rýchly pohyb je obmedzený a tak spoliehajú hlavne na útoky z blízka a keď chytíte nepriateľa pod krk tak je na vás či ho uškrtíte alebo omráčite. Je to lahoda. Kooperácia a hlasová komunikácia sú kľúčovými faktormi pre víťazstvo, pretože mapy sú temné a orientovať sa v nich nie je jednoduché. K dispozícií je osem máp s tromi hernými módmi. V „Neutralizacion“ musí ShadowNet objaviť niekoľko kanistrov s nebezpečným vírusom, ktoré ARGUS chráni. V „Extraction“ sú rukojemníci nahradený kontajnermi a v „Sabotage“ je predĺžená variácia neutralizácie, kedy musí tým ShadowNet vír úplne zničiť. Limit hráčov je daný pre štyroch čo je úplne dostačujúce kvôli tichému postupu. Multiplayer v Splinter Cell sa môže rovnať iným hrám, ktoré sú čisto zamerané na multiplayer, pretože jeho kvalita je vysoká.           

 



Zložité hodnotenie

 

Zhodnotenie Pandory Tomorow vôbec nie je jednoduché ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Určite obsahuje nejaké tie chyby a niekto môže hre vyčítať, že singleplayer skôr pôsobí ako datadisk prvému dielu. Chyby z predchodcu sú odstránené a ja som bol hrou viac pohltený než minule a multiplayer jasne dokazuje, že sa jedná o plnohodnotný titul. 






Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.