Reprobates

„Existuje nejaká vyššia moc, alebo je to všetko len výsledok chaosu?“

Herné štúdio Future Games má u nás a v Čechách množstvo fanúšikov, predovšetkým kvôli ich adventúre Posel Smrti. Fanúšikom adventúr nie je potrebné tento český klenot predstavovať. Hra zaznamenala v našich končinách obrovský úspech a s FG sa už muselo počítať aj do budúcna. Ich nasledujúci počin bol remake Posla Bohů, ktorý sa ale kvalitám Posla Smrti nepribližoval a preto sa dostavilo pochopiteľné sklamanie. Prekonali svoj Opus Magnum ich ďalšou hrou s názvom Reprobates? Síce už z hodnotenia, je odpoveď jasná, ale predsa si len slovný verdikt nechám na záver.

Pokiaľ sa môže Reprobates niečím skutočne pochváliť, tak je to príbeh. Hra začína slabým introm, v ktorom hlavný hrdina nastúpi pred svojim domom do auta a vydá sa na cestu. Šoféruje veľmi rýchlo, keď v tom mu zazvoní mobil, ktorý zdvihne a v zlomku sekundy jeho auto prevalcuje nákladiak. Hneď nato sa prebúdza v akomsi bungalove na malom ostrove. Spolu s ním je na ňom ešte zopár ľudí, ktorí mu ale nie sú schopní objasniť, čo sa to deje a ani kde sa nachádzajú.

Jediné, čo je jasné je to, že pred zotmením sa ozve zvon, ktorý sa nachádza na kopci a že po treťom zazvonení všetci do jedného zaspia... a nie každý sa už zobudí. Prvú noc prežije každý, ale od druhej noci začínajú mať ľudia strašné nočné mory. Čo je na tom najzaujímavejšie je to, že ľudia na ostrove si ako poslednú spomienku predtým, než sa dostali na ostrov pamätajú nejakú udalosť, ktorá by viedla k ich smrti. Je teda ostrov nejakým očistcom, ktorým musí prejsť po smrti každý? Kde sa ten ostrov nachádza? Je to vôbec niekde na Zemi? Sú tie nočné mory naozaj len sny? A prečo sa na ostrove nachádzajú ľudia z rôznych časových období?

Zatiaľ čo obyvatelia ostrova sa tešia viac na deň na ostrove, my hráči sa budeme viac zaujímať o Adamove sny. Tie sú totižto spracované na výbornú. Atmosféra by sa pri nich naozaj dala krájať a všetko konanie podlieha prísnej logike. Hra na ostrove je však o dosť slabšia a to kvôli viacerým faktorom. V snoch sa síce rozhovory neobjavujú takmer vôbec, ale na ostrove sa nachádza mnoho postáv, s ktorými sa samozrejme bude treba rozprávať. Dialógy sú však veľmi slabé a často som mal pri rozhovoroch pocit, že existuje mnoho otázok, ktoré by som sa postáv mohol opýtať, no hra mi neponúkla žiadne ďalšie možnosti.

Tento pocit ešte zvýraznil dabing. Zabudnite na špičkový dabing Posla Smrti. Dabing je naozaj nevydarený a postavy kvôli nemu často pôsobia veľmi plocho. Zvlášť to zabolí pri hlavnom hrdinovi, ktorý sa Vám kvôli tomu nemusí dostať pod kožu. Keď už sme pri zvukovej stránke hry, tak tu tiež nie je mnoho na chválenie. V podstate som v hre nezaregistroval žiadny výrazný hudobný motív, čo nikdy neznamená nič dobré.

Mimochodom, čo sa týka hry na ostrove, tak vývojári vymysleli „skvelú“ novinku. Hlavný hrdina má v pravom hornom rohu ukazovateľ výdrže. Takže aby bol Adam niekedy schopný zdvihnúť kameň, či vypáčiť dvere, je potrebné mu neustále tento ukazovateľ dopĺňať a to pitím vody a jedením sušienok. Okrem toho si na nás prichystali husársky kúsok, ktorý spočíva v tom, že po každej noci prichádzajú ľudia na ostrove o všetko, čo mali pri sebe. Keď sa spojí to a každodenná povinnosť zbierať po ostrove kamene a konáre, tak Vám z toho vychádza celkom pekné ničenie nervov z bolestivo pomalého pohybu nášho hrdinu, ktorý by navyše na súťaži v robotickom tanci vyhral jednoznačne prvé miesto.

Presne tak, animácie postáv sú dosť kostrbaté a pomalé. Ešteže sa obrazovky dajú rýchlo opustiť dvojklikom. Hovorí sa, že grafika nie je to hlavné a že pri adventúrach to platí dvojnásobne, no napriek tomu som si nemohol nevšimnúť ten rozdiel v jej kvalitách medzi snami, kde bola grafika bez najmenšej chybičky a medzi ostrovom, kde bola miestami dosť nedotiahnutá.

Už by bolo toho kritizovania dosť, čo poviete? Ale ešte sa tu niečo nájde. Seriózne, existuje niekto, kto má rád pixel-hunting? Ja si myslím, že nie, ak sa v nejakej adventúre objaví, tak sa v každej recenzii dostáva do mínusov. Tak potom naozaj nechápem, prečo je v tejto hre na každom kroku. Len si tak náhodou šmejdím (otrasným) kurzorom po obrazovke a ten mi z ničoho nič zahlási, že na zemi je nejaký predmet. No nech sa snažím ako chcem, tak ho na obrazovke proste nevidím. Normálne by ste si dali na čas a poriadne poprechádzali všetky obrazovky, ale nezabúdajte na pomalý pohyb postavy a ukazovateľ výdrže. Hlavne na konci hry sa to priblížilo až k hranici únosnosti.

No dobre, už som tejto hre naložil viac než dosť. Možno aj viac než si zaslúžila a preto to teraz aspoň trochu vyrovnám. So skvelým príbehom, ktorý Vás neustále poháňa vpred ide ruku v ruke aj s hutnou atmosférou, ktorá je v snoch priam hororová, zatiaľ čo na ostrove je príjemne depresívna, ľudia sa uzatvárajú do seba, nad každým visí Damoklov meč, ktorý môže každú noc spadnúť a vzájomné vzťahy sa vyostrujú a práve to Vás poháňa neustále dopredu.

Posel Smrti zostáva neprekonaný a tí, čo štúdio Future Games ešte nezatratili sa môžu tešiť na Alter Ego, ktoré sa má viesť v podobnom duchu ako PS. Reprobates mal k dispozícii vynikajúci príbeh s jedinečnou atmosférou, no nešťastné nápady a zlé technické spracovanie ho pochovali na dno jamy zabudnutia. Plusy a mínusy je zbytočné vymenúvať. Ak Vás zaujal príbeh, tak sa môžete tešiť minimálne na skvelú atmosféru, ak nie, tak ruky preč!