Memento Mori

napísal dickie 23.9.2009 pre PC

7.5

Užívateľská recenzia
Umenie má mnoho pôdob, ktorými môže autor sprostredkovať určitý odkaz svojmu obecenstvu. Niekedy nás chce rozosmiať, inokedy nás prínutiť trocha popremýšlať. Zamysleli ste sa napríklad na tým, čo nám chce povedať sochár, ktorý vymodeloval sochu mladého chlapca držiaceho lebku? A čo tak maliar, ktorého vrcholné dielo predstavuje obraz kostier tancujúcich okolo ohňa? A prečo si ľudia rozprávajú mnohé varovné príbehy o ľudskej márnivosti a bezbrehej honbe za materiálnymi statkami? Čo všetky tieto diela spája? No predsa snaha pripomenúť nám vlastnú smrteľnosť a krátkosť pozemského života. Latinčina má na to dokonalý výraz. MEMENTO MORI. A rovnaký názov sa rozhodli použiť aj autori z Centauri Production pre svoju novú adventúru. A tak tí bystrejší z vás určite tušia, že tento raz dostanú priestor rôzne stredoveké tajomstvá, zakázané proroctvá a jeden dávno zabudnutý kult. Jednoducho všetky ingrediencie, ktoré nesmú chýbať v nábožensky inšpirovanom trillery plnom intríg a sprísahaní.

Náš príbeh začína v Petrohrade, kde niekto v prítmy noci odcudzil obraz zo známej Ermitáže. Vyšetrovanie vedené plukovníkom Ostankovičom neprináša žiadne ovocie (pozor, ide o metaforu), a tak je nútený zavolať o pomoc svojej bývalej podriadenej, ktorá momentálne pracuje v Lyonskej pobočke Interpolu. Larisa (skrátene Lara) je odborníčka na prípady týkajúce sa krádeže umeleckých diel a navyše veľmi dobrá priateľka istého Maxima Duranda, ktorý je veľmi šikovný falzifikátor obrazov, a ktorého pomohľa pred pár rokmi dolapiť (vtedy ešte v službách Ostankoviča). Keďže Max pomohol s vyšetrovaním ostatných prípadov, bol neskôr prepustený. Ale ako sa vraví, minulosť si na neho počkala a pokiaľ nepomôže ešte raz (a vraj to bude tentokrát naozaj naposledy), na jeho svedectvá z minulosti sa zabudne a pôjde sedieť. A tak sa chtiac-nechtiac vydáva do Petrohradu, kde si preňho osud pripravil jedno trpké stretnutie.

Autori zvolili pre adventúru klasický pohľad z tretej osoby, ale jednotlivé lokácie sú, treba povedať že na dnešné pomery ešte stále netradične, spracované v plnohodnotnom 3D. V každej z nich je kamera fixne umiestnená, avšak môže sa jemne otáčať, aby mohla sledovať všetky pohyby vašej postavy. Táto voľba nie je na prvý pohľad práve najšťastnejšia, lebo neraz som sa prichytil pri tom, že niekam klikám len preto, aby som sa uistil, že miestnosť už ďalej nepokračuje. Neskôr si na to určite zvyknete a uvedomíte si, že autori využili 3D prostredie veľmi rozumne. Predurčené uhly kamery sú efektívne, často atmosférické a dočkáte sa aj typicky filmových efektov. Ako príklad uvediem situáciu, keď si Max sadá za stôl k počítaču a kamera sa plynulo natočí k stolu a zazoomuje na obrazovku.

Oveľa dôležitejší je však prínos použitého 3D pre jednotlivé hádanky. Mnohokrát počas hry totiž dostanete možnosť preskúmať daný predmet z pohľadu prvej osoby. V týchto situáciach je vám umožnený pohľad o plných 360 stupňov a vy tak dostanete možnosť dôkladne preskúmať každú jednu skulinku, zistiť čo je za predmetom a nájsť tak ďalší dôležitý detail, ktoré posunie vaše pátranie vpred. Ako príklad môže poslúžiť chromatograf z laboratória Interpolu. Lara ho musí nastaviť presne podľa získaných inštrukcií. Po kliknutí na samotný prístroj sa scéna prepne a vy môžete natáčať scénu podľa vlastnej potreby, čiže môžete sa pozrieť na prístroj zpredu, zozadu, ale aj z boku a objaviť tak ďalšie ovládacie tlačidlá a môžnosti nastavenia.

Pokiaľ ide o samotné adventúrčenie, to je bohužiaľ pomerne jednoduché, priamočiare a miestami dokonca nevýrazné. Ešte pred vydaním hry autori vyzdvihovali najmä nový prístup k dialógom. Zatiaľ čo myšlienka vyberania odpovedí na základe emociálnej reakcie znie lákavo, ale jej prevedenie do hry sa minulo účinkom. V určitých momentoch tak síce môžete reagovať pozitívne, negatívne, prípadne váhavo, avšak rozdiely medzi jednotlivými odpoveďmi sú prakticky zanedbateľné. A tak častokrát bez hlbšieho zmysľu vyberiete medzi jednou z troch ponúkaných variant a dialóg (a s ním aj dej) veselo pokračuje ďalej bez toho, aby ho vaša voľba aspoň trocha ovplyvnila. Ale aby som nekrivdil, zopár raz sa stane, že pre postup ďalej je len jedna voľba tá správna. Vtedy sa dialóg zacyklí a vy máte môžnosť vybrať si znova, až po kým sa vám nepodarí trafiť tú správnu, čo je jednodnoznačne škoda a nevyužitý potenciál hry. O kombinovaní predmetov sa dá vo všeobecnosti povedať, že sú dobre zakomponované do samotného príbehu (až na pár zriedkavých výnimiek), ale čo sa týka ich nápaditosti, tiež majú autori čo zlepšovať.

Použité 3D sa samozrejme odrazilo aj na samotnej grafike hry. Jednotlivé lokácie nie sú síce tak bohaté, ako býva zvykom u adventúr s predrenderovaným pozadím, ale v konečnom dôsledku ich môžem zhodnotiť ako podarené a pre potreby hry plne postačujúce. Realističnosti jednotlivých scén výdatne pomáhajú veľmi pekné atmosferické efekty ako dym alebo mlha a taktiež dynamické nasvietenie a vhodný výber farieb. Bohužiaľ modely jednotlivých postáv sa už tak nevydarili. Jednak sú skromné na detaily, neobratne rozanimované a ich synchronizácia prier s hovoreným slovom snáď nie je ani na smiech.

Čo sa týka zvukovej stránky, k nadabovaniu hry nemám žiadne výnimky. Teda snáď až na Laru, na ktorú som si až do konca nevedel zvyknúť. Problém je totiž s jej ruským prízvukom, na ktorom je citeľne cítiť, že daná osoba nie je Ruska. Naopak vyzdvihnúť treba hlas rozprávača a Maxovho brata, v ktorého dialógoch dabér perfektne zvládol ironický podtón. Zvukové efekty sa taktiež vydarili, najmä pokiaľ ide o efekty súvisiace s vodou – napr. kvapkanie vody v temných katakombách, či zvuky dažďa počas silnej búrky. Použité hudobné melódie majú svoju emocionálnu hĺbku a postupne perfektne dokresľujú tiesnivosť situácie, keď sa blížite k samotnému záveru hru.

Vráťme sa však ešte na chvíľu k samotnému príbehu, ktorý som čiastočne načrtol v úvode recenzie. Podľa úvodných riadkov mnohých z vás isto napadlo, že Memento Mori bude asi variantou na DaVinciho kód. Najmä, keď tomu základné použité stavebné piliere príbehu ako tajný kult, zabudnuté proroctvo a zmes umenia a sprísahania priamo nabádajú. Avšak to, čo začína ako klasické vyšetrovanie sa tento raz vyvinie do dojemného príbehu o strate a smrti, o bolesti a kľude, ktorý možno nájsť v zabudnutí. Počas hry budete mať ťažké rozoznať, čo je dobré a čo zlé. Tieto etické zákutia patria k najlepším bodom hry a vy budete zo zatajeným dychom sledovať osud Maxa, ktorý počas celej doby prechádza zložitým emocionálnym vývojom.

V ostrom kontraste s Maxom je naopak postava samotnej Lary, ktorá je druhou hrateľnou postavou. Očakával som, že jej osobnosť bude rovnako predcízne vykreslená, avšak autori pravdepodobne vystrielali všetky svoje náboje na Maxovi a postava Lary je neobyčajne plochá (a teraz nemyslím na jej hrudník). Interakcia medzi Maxom a Larou je len v posielaní si e-mailov a kapitoly, kedy hráte za ňu, sú nudné a fádne. Jediné šťastie je, že Lara hraje v príbehu druhé husle a teda väčšinu času budete mať pod kontrolou Maxa.

Podobnou nevyváženosťou, akou disponuje dvojica hlavných hrdinov, disponuje aj samotný scénar. Z hry je cítiť, že autori sa dokázali viacej vložiť do príbehu v momente, keď sa osud Maxa začal výrazne dramatizovať. A tak zatiaľ čo je začiatok príbehu mierne jednoduchší a miestami až naivný, neskôr sa objavia prvé temné preduchy a príbeh prekvapivo naberá na hĺbke a prepracovanosti. V tejto časti už príbeh opúšťa rovinu sprísahania a začne sa priklánať skôr k psychologickému trilleru. Osobne som túto zmenu privítal s nadšením a priznám sa, docela ma prekvapila, nakoľko umožnila vybičovať príbeh do strhujúceho finále. Posledný akt sa totiž jednoznačne vydaril a príbehovo ide o jedno z najlepších zakončení za posledné roky.

K príbehu na záver ešte dodám, že hra má viacero zakončení v zavislosti od vašich činov vykonaných v priebehu samotnej hry a všeky sa dajú považovať za logické vyústenie príbehu. Osobne mi prišlo to ”zlé” zakončenie ako to najvhodnejšie. Na jednej strane nemám rád sladké happy-endy a na druhej, v súvislosti s dramatickými udalosťami odohrávajúcim sa v samotnom závere, mi prišlo jednoducho ako najsprávnejšie.

Pozerám, že recenzia sa nám začína výrazne naťahovať, takže je čas na malú rekapituláciu a zvyšok už nechám na vás. Memento Mori vám poskytne na dnešnú dobu solidných 10-12 hodín, podľa vaších skúsoností v danom žánri. Náročnosť sa drží pomerne pri zemi a k akej takej výzve sa dostanete až v samotnom závere, takže pokiaľ očakávate poriadny mozgolam, odporúčam skúsiť niekde inde. Ak sa obzeráte po výbornom príbehu (pre istotu ešte raz pripomeniem, že v tomto príbade s pomalším rozjazdom), v hre nájdete pútavú psychologickú drámu (aj keď zo začiatku maskovanú za konšpiratívny triller) so skvelým zakončením, ktoré si budete pamätať dlho.

Plusy: zaujímavý dej s mnohými zvratmi, hudobný doprovod, pomerne dobre využité 3D prostredie, veľkolepé finále, viacero možných zakončení ponúka znovuhrateľnosť

Mínusy: modely postáv, postava Lary, systém dialógov, systém, na základe ktorého sa vyberie jedno z možných zakončení, postráda logiku





Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.