Gears of War

napísal 117spartan 11.8.2009 pre PC

8.5

Užívateľská recenzia
Kolesá vojny sa konečne rozkrútili aj na našich PC obrazovkách. Po neustálom presvedčovaní pána CliffyhoB, že Gears of War nevyjde na PC sme konečne dočkali. Na naše obrazovky dorazila kompletná konverzia od poľského štúdia People Can Fly. Dopadla ako iné konverzie? Zožala taký úspech u PC hráčov ako u konzolistov? Príde na naše obrazovky aj pokračovanie tejto hry?

„Yeah! Wooo! Bring in on, sucka! This is my kinda shit!“

Myslím že Gears of War (ďalej len GoW) netreba nejak zvlášť prestavovať. Na konzole Xbox 360 rozpútala hra také peklo, že nejeden vlastník PC pukal závisťou. Skoro každý, kto sa aspoň vyzná v hrách nepochybne vie o skaze planéty Sera. O skaze, ktorá sa započala tzv. Emergence-Dayom, inváziou netvorov, zvaných Locustovia, z jej podzemia. Vďaka dokonalej sieti tunelov, ktorú by závideli aj naši susedia Vietnamci, Locusti postupne obsadzovali ľudské mestá a anihilovali drvivú väčšinu ľudskej populácie. Ľudia boli bezmocní a vojna ich úplne vyčerpala. Ale teraz, po štrnástich rokoch vynašla jediná vláda na planéte Sera, COG, riešenie ako ukončiť túto vojnu.
„SUCK PAVEMENT!!!“

Štrnásť rokov po Emegrence Day sa zhostíme v jednom špinavom väzení zhostíme role bývalého vojnového hrdinu, Marcusa Fenixa, ktorý si odpykáva svoj trest. Spolu s vaším priateľom, ktorý ho dostal z cely prejdeme územie väznice a naučíme sa základné prvky hry. Celková hrateľnosť sa dá rozdeliť na niekoľko bodov. Prechádzka plná hlášok spojená s oznámením blížiacich sa nepriateľov. Zbesilé utekanie, prípadne kotúľanie. Schovanie sa za niečo, čo neprepustí guľky. Vykukovanie z krytu a streľba. Tichá prechádzka plná hlášok... Možno sa zdá byť celkový koncept docela jednotvárny a nudný, ale opak je pravdou. Navonok obyčajná a primitívna schéma dokáže natoľko zabaviť a chytiť, že sa sotva odtrhnete od obrazovky a núti Vás aby ste pokračovali aj napriek tomu, že robíte stále to isté. Nejaké oživenia hrateľnosti nečakajte. Okrem časti s džípom, vozňami v zlievarni a s veľmi podarenými súbojmi s bossmi sa budete kotúľať a strieľať. Ale nič to nemení na tom, že som sa kráľovsky bavil. No dobre...nalejem si čistého vína a priložím ruku na srdce...ku koncu ma hra nudila, aj napriek vydarenému finále.

„EAT DIRT AND DIE!“

Po povrchu vojnou zdecimovanej Sery narazíte spolu so svojím spolubojovníkom na niekoľko vedľajších postáv. Myslím, že nie sú extra dôležité a deji nezohrajú nejakú veľkú rolu. Skôr fungujú ako most k stretnutiu hlavnej štvorky, takže k ich menám môžeme s kľudom v duši pripísať KIA. Po tom ako sa hlavná štvorka zoznámi tak sa z Vás stane veliteľ a s týmto postom môžete plniť sympatickú úlohu. Zadávať rozkazy Vašim spolubojovníkom. Nuž, nadšenie vyprchá rýchlejšie ako fľaštička Čikuli. Tých pár chabých príkazov je naozaj chabých a veliteľský potenciál nie je ani minimálne využitý. Ale na druhú stranu, neviem si predstaviť aké rozkazy by im vydávali. To by musela byť lepšie vyriešená interakcia s prostredím. Čo sa týka hlavnej štvorky tak je to taká idylka, ako vystrihnutá zo sobotňajšieho akčného filmu, takže môžete očakávať epické hlášky, ktoré hojne obsahujú slová, ktoré sa v angličtine naučíte ako prvé. Aj napriek tomu sú to veľmi sympatické charaktery a určite si nájdete svojho obľúbenca. Každý je v niečom iný. Marcus Fenix , ktorý má celú vojnu a veliteľov za klobúkom a robí len preto lebo musí. Dominic „Dom“ Santiago, Marcusov najlepší priateľ, ktorý je docela tichý. Namyslený Damon Baird, ktorému ide o svoje ego. A nakoniec extrentrický Augustus Cole „Train“ , hráč futbalu a miláčik davu. Pár vecí majú ale spoločných. Zmysel pre humor a neuveriteľne veľkú svalovú hmotu. Nikde nebolo nič písané o výcvikoch vojakov, ale dám ruku do ohňa, že im museli dávať nejaké anaboliká. Veď také postavy by závideli aj Ronnie Coleman, alebo Jay Cutler. Väčšina tej nadpozemskej svalovo-tukovej hmoty je zakrytá ťažkým kovovým brnením, ktoré by obyčajný človek sotva udržal na sebe. A vonkoncom by v tom nedokázal utekať, skákať a vykonávať ďalšie neodmysliteľné akcie spojené s vojnou. Okrem hlavnej štvorky sa môžete stretnúť aj s Jackom. Malým, levitujúcim robotom, ktorý v hre plní dve funkcie. S autogénom otvára dvere a pridáva do hry otravný prvok ochraňovania.

„I could do that all day!“

Myslím, že budete so mnou súhlasiť, ak poviem že strielačka bez zbraní je ako rezeň bez toho chrumkavého obalu. Väčšina hier sa drží štandardu a ponúka nám zbrane, ktoré sme mali možnosť držať v našich virtuálnych rukách už asi milión krát. Len niekoľko hier nám ale ponúkne nejakú zbraň, ktorá sa nám navždy zapíše do pamäti. Spomeňme si napríklad na taký Half-Life 2 a jeho Gravity Gun, čo je dneska prakticky legendárna zbraň. BFG z hry Doom, alebo energetický meč z Halo. V každej hre sa našla aspoň jedna takáto legendárna zbraň, ale ešte nikdy sa mi nestalo, že sa mi pri jednej hre zaryli do pamäti hneď tri zbrane naraz. Popri malom samopale (ktorý môžeme s kľudom v duši nazvať „prdítko“), brokovnici, odstrelovačke, pištoli, granátoch sa nám dostane do rúk samopal. Rýchly, presný, efektívny samopal. Čím sa mi ale zaryl do pamäti? Rýchlou streľbou? To asi nie. Motorovou pílkou uchytenou pod hlavňou? To je ono. Obyčajný, zubatý kus železa rozpúta na bojisku taký masaker, že za chvíľu nebudete používať náboje na likvidovanie nepriateľov, ale budete sa na nich bezhlavo rútiť so zapnutou pílkou. To o čom píšem pochopíte, až keď ju priložíte k nejakému Locustovi a cez zakrvavený monitor sotva uvidíte tú škaredú tvár Marcusa Fenixa. Ďalšou skvelou zbraňou je luk. Čo do pekla robí luk v akčnej sci-fi hre? Keď som zistil, že ekvivalent k tomu luku je raketomet, tak som ho začal používať častejšie. Bohužiaľ, nábojov, resp. šípov je v hre veľmi málo a tak si efektný výbuch Locusta po zasiahnutí šípom neužijete v hojnom počte. A nakoniec spomínaný ovládač so zvučným názvom Hammer of Dawn. Pamätáte si na hru Command & Conquer? Pamätáte si na Ion Canon, vecičku, ktorá zničila polovicu nepriateľskej základne? Tak, a teraz si predstavte mať takú vec v menšom prevedení. Touto vynikajúcou zbraňou, ktorá ovláda satelit sa uzatvára trojica veľmi sympatických zbraní. Bohužiaľ, Hammer of Dawn, môžete používať len keď je „čistá“ obloha a iba na určené druhy nepriateľov, a to sa stane iba v niekoľkých častiach hry.

„That smells nasty. What are these guys made of, shit?“

Locustovia sú rasa živočíchov podobných ľudom. A to hlavne základnými proporciami tela. Od ľudí sa líšia šupinatou pokožkou, malou hlavou a hlavne veľkou silou a charakteristickým zápachom. Bojujú v malých skupinkách. Najčastejšie ich môžete vidieť iba v nohaviciach a samopalom v ruke. Ich inteligencia je vďaka malému objemu rôsolovitej hmoty veľmi obmedzená. Dosť často sa neskrývajú pred letiacimi guľkami a ich strelecké schopnosti sú slabé. Útočia v skupinkách, ale niečo ako kooperácia v ich smečke neexistuje. Ďalej sú veľmi rozšíreným druhom prakticky tí istí, lenže používajú Lancer samopal a neváhajú ho použiť. Ich inteligencia je o niečo lepšia a taktiež používajú granáty. Veľmi nebezpečnou skupinou sú tzv. Theron Guards . Veľmi inteligentná skupina, ktorá si medzi sebou pomáha. Používajú všetky druhy zbraní, vrátené luku. Nevyskytujú sa veľkých skupinách, ale sú extrémne nebezpeční. Ďalšie humanoidné nepriateľské jednotky sú tzv. Bersekrovia. Agresívne, týrané zviera. Jeho hendicapom je slepota, ale na druhú stranu, má dokonale vyvinutý sluch a čuch. Stačí jediný malý pohyb a Berseker už vie kde sa nachádzate. Sila jeho útoku zanecháva na ľudskom organizme fatálne následky až okamžitú smrť. Plášť Bersekra je prakticky nezničiteľný. Strieľanie doň je zbytočné a jediné čo ho zabije je lúč riadený Hammer of dawn. Boomer, veľká humanoidná beštia, špecialista na explozie. Veľmi nebezpeční, prezradí ich charakteristické hulákanie a nízky inteligenčný kvocient. Medzi nehumanoidné skupiny môžeme zaradiť Kryllov, stvorenia veľmi podobné netopierom. Útočia vo veľkých skupinách a znamenajú okamžitú smrť. Útočia iba v noci a vyhýbajú sa osvetleným miestam. Wretches, nízka polo-humanoidná rasa, útočiaca v menších skupinkách. Veľmi slabé stvorenia sa prezrádzajú hlasným škriekaním. Nie sú moc nebezpeční, ale ich variácia nachádzajúca sa v blízkosti baní vybuchuje tesne po smrti. Arachnidové rasy boli zatiaľ zaznamená iba dve. Odolný Seeder, ktorý vypúšťa do ovzdušia nebezpečné výbušniny, je zničiteľný iba prostredníctvom Hammer of dawn. Corper, extrémne nebezpečný živočích, na ktorého skolenie je potrebných minimálne 5 chlapov, sa nachádza v baniach a tunelových komplexoch. Reptiloidné rasy sú zastúpené v malom množstve. Známe je iba stvorenie s menom Brumak, ktoré je ovládané veľmi inteligentných Locustom
Dejiny Vojny – Locustovia
„I can´t die...Momma said I can´t die...

Unreal engine III patrí nepochybne ku grafickej špičke. Bohužiaľ, existuje iba pár dobre vyzerajúcich hier postavených na tomto engine, ktoré nepochádzajú od Epicu. Je vidieť, že Epic svojmu enginu rozumie a vie s ním perfektne zaobchádzať. Vizuálna stránka je na veľmi vysokej úrovni. Vynikajúce textúry, skvelé dynamické tiene. Myslím, že menovať všetky tieto aspekty „v čom je grafika pekná“ je zbytočné. Radšej si povedzme čo sa mi na grafike nepáčilo. Aj napriek skvelým animáciám, textúram, dokonalej architektúre a mnohým iným veciam má grafické spracovanie jeden problém. Neustále šeď. V hre sú asi všetky odtiene šedej farby, čo pridáva na stereotype. Samozrejme, hodí sa to situáciu na Sere, ale menšie oživenie by ani trocha neuškodilo. Naopak musím autorov pochváliť za skvele zvládnutú goticko-sovietsko-industriálnu architektúru a celkovej atmosféru hry. Pamätníky na každom kroku pripomínajú totalitný, až fašistický režim. Budovy sú majestátne a skoro každá väčšia budova je ako palác. Bane a tunelový komplex pôsobí správne temne. S kľudom v duši, môžem GoW označiť za hru s jednou z najlepších architektúr. Nezaostáva ani atmosféra. Vyobrazenie zničeného sveta exceluje, len škoda tej neustálej šedej. Myslím, že atmosféra sa najviac podarila v meste počas noci v scéne ako vystrihnutej z film Pitch Black. To sa musí vidieť, aby človek pochopil. Naokolo netopiere, pred Vami osvetlené miesta, kam sa musíte dostať aby ste boli v bezpečí. Následná časť v džípe s pripevnením UV svetlom je iba slabý odvar toho, čo zažijete v baniach a tuneloch.

„And then there were none“

Hudobná stránka nie veľmi výrazná. Medzi všetkou tou streľbou je ju sotva počuť. A ak aj áno, tak zistíte, že sa viac-menej opakuje. Medzi niekoľkými songami sa Vám zaryje najviac do pamäti tvrdý, gitarový tón, ktorý je možno počuť keď sú všetci nepriatelia na okolo mŕtvi.

„So, what are we doing tomorrow?“

Gears of War je veľmi podarenou hrou. Konverzia sa veľmi podarila. Atmosféra a architektúra sú vynikajúce. Audio-vizuálne spracovanie na veľmi vysokej úrovni. Len škoda tej šedej farby. Hru odporúčam každému. Hardwarové nároky nie sú vôbec veľké. Must have titul pre hardcore hráčov.
Plusy

+ Audiovizuálne spracovanie
+ Epické bitky s bossmi
+ Humor
+ Hrateľnosť
+ Atmosféra
+ Arzenál
+ Nepriatelia
+ Niekedy AI
Mínusy

Ku koncu trocha stereotypné
Šedá, šedá, šedá,...
Niekedy AI





Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2020 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.