King's Bounty: The Legend

napísal 117spartan 6.8.2009 pre PC

8.5

Užívateľská recenzia
Nie som si istý či som Vám tento príbeh už rozprával. Moja pamäť už nie to čo bývala a z minulých dní si pamätám maximálne čo som mal na obed . Starnem, na každom sa poznamená ostrý a nemilosrdný zub času. Bolia kríže, slabnú zmysly, rednú kosti a pojem erekcia mi už nič nehovorí. Aj keď všetko na mne starne, mám jednu vec, ktorá nezostarne. Príbeh. Legendu. Legendu z čias, kedy sa po zemi preháňali rytieri v nablýskaných brneniach. Z čias kedy sme si navzájom pomáhali a priateľstvo sme si cenili viac ako zlato. Bohužiaľ, aj v tých časoch na každom kroku číhalo nebezpečenstvo. Ale bol tu on. Hrdina, ktorý mal nad nami vždy vztýčenú ochrannú ruku...

Neviem, kedy presne sa narodil. O jeho detstve sa toho tiež veľmi nevie. Asi bolo nudné ako každé iné. Rodičia mu tuším zomreli počas nejakých nájazdov. Ale to nie je podstatné. Bol zapísaný do rytierskej školy. Po mnohých rokoch štúdia a cvičení sa otvorila brána do vyššieho stupňa na škole. Mal na výber či si nechá meno aké dostal, čo bolo Bill Gilbert, alebo si ho zmení. Či si ponechal svoje meno, alebo si ho zmenil si tiež nepamätám. Počul som ako ho ľudia nazývali rôznymi menami a prezývkami, no ja som zvykol na Bill Gilbert. Výber mena, však nebolo jediné prekvapenie. Čakalo ho rozhodnutie, ktoré potrebovalo čas. Veľa času na zhodnotenie výhod a nevýhod, ktoré neboli nejak veľké, ale Billovi robili problémy. Mal sa rozhodnúť čím sa chce stať. Čomu sa bude najintenzívnejšie venovať a študovať. Mal na výber z troch povolaní. Bojovník. Paladin. Mág. Mnoho prameňov uvádza že si vybral bojovníka, ale ďalšie pramene rozprávali o tom ako ho videli čarovať. Dodnes je táto téma, mnohých bitiek v našej miestnej krčme. Nech si vybral, čo si vybral, na konci štúdia ho čakala záverečná skúška. Mentor mu zadal tri jednoduché úlohy. Splnil ich najlepšie na škole. Niektorý učitelia tvrdia že to ešte nikto nedokázal v takom rýchlom čase. Bol plne pripravený vyraziť do sveta a mentor mu zároveň pridelil zaujímavý titul. Kráľovský hľadač pokladov. Kráľ mentorov poveril aby tento titul dali študentom s mimoriadnymi schopnosťami. Bill bol jeden z mála čo dostali tento titul. Už odmalička mal dar. Bol ako detektor kovu. Jedni hovoria, že jeho mama bola čarodejnica a dala mu tento dar. Druhí tomu že nad miestom pokladu videl žiarivú auru neverili.

Ako hľadač pokladov mu nerobilo problém nájsť si prácu. Hneď ako skončil školu sa vydal do Darionu za kráľom. Zo začiatku bol trocha zmätený. A to aj napriek tomu že mal malú čarovnú mapu, ktorá ukazovala kde je a malá šípka znázorňovala kde je. Nazval ju minimapa. Okrem minimapy mal aj veľkú mapu, z ktorej zistil že je na jednom z piatych veľkých ostrov. Po bližšom preskúmaní mapy zistil že každý ostrov je ešte rozdelený na niekoľko krajov. Zhlboka sa nadýchol a uvedomil si že má pred sebou rozľahlý svet.

Kráľ ho prijal veľmi príjemne. Zadal mu prvé úlohy aby si ho oťukal a mohol si zo sebou vziať niekoľko vojakov. Bohužiaľ, nie všetkých. Iba pár, toľko, koľko mu to dovolovali jeho vodcovské schopnosti.
Ako cestoval svetom tak úlohy dostával skoro od každého. Väčšinou neboli náročné, ale stačilo to na to aby si vydobyl medzi ľuďmi rešpekt. Za splnené úlohy dostával zlato a cenné skúsenosti. Taktiež si ich zapisoval do denníka. Mnoho krát uvažoval na čo ho má, ale keď sa pozrel koľko úloh splnil tak ho to už netrápilo. Ako som spomínal, úlohami bol doslova zasypaný. Bolo normálne keď plnil naraz 6 úloh. Robil by ich aj milión, kebyže dostane dobre zaplatené. Dostával veľa úloh, ale nikdy sa nenudil. Nikdy si nepovedal „Toto som už predsa robil!“. Vždy sa dialo niečo iné. Vždy robil niečo iné. Rozvádzal manželov, chytal medveďa, hľadal ingrediencie pre elixír, či bojoval s obrovskou korytnačkou.

Neviem, či Vám to hovoril, ale vtedy číhalo nebezpečenstvo na každom rohu. Ale bol tu on. Bojoval ako drak. Poháňal ho hnev, ktorý bol po každej bitke väčší a väčší. Bojoval proti všemožným netvorom. Proti obrovským pavúkom, gryfonom, goblinom, obrom a samozrejme, proti ľudom, ktorí páchali zlo. Jeho hŕstka vojakov nie vždy chcela bojovať, ale keď videla ako mu na čele naskakuje žila, tak ako keby sa jeho hnev prelial do jeho vojakov, ktorí sa vzápätí nebáli nikoho a ničoho. Aj keď sa po svete preháňal rýchlo ako blesk, na bojisku bol rozvážny. Plný hnevu, ale zároveň s chladnou hlavou. Vojakov posielal po jednom, nie naraz. Vždy čakal na nepriateľov ťah, a potom ako so šachovou figúrkou pohol so svojimi vojakmi. Z väčšiny bojov vyšiel ako víťaz. Na mnohé skupiny sa ani nepúšťal. Zakrútila sa mu hlava keď zistil že tá skupina je minimálne päť krát silnejšia ako jeho armáda. A ďalších vojakov nemohol pribrať. Vodcovské skúsenosti rástli pomaly a kráľ mu nechcel dať do rúk viac vojakov. Po istom čase sa stalo že iba putoval krajinou a hľadal iba slabých nepriateľov. Bol flustrovaný a sklamaný z pohľadu na jeho chabú armádu. Postupom času sa stal lepším a lepším vodcom, ale stále to nestačilo na mnohých nepriateľov, ktorí sa mu z diaľky vysmievali.

Jedného dňa mu kráľ zadal úlohu aby sa vydal do čarodejovej veže, pre predmet, ktorý navždy zmení spôsob boja. Po krátkej ceste našiel vežu a mág mu dal predmet so slovami, aby si dával pozor. Čo sa ale nestalo... Bill spolu s predmetom spadol zo schodov. Omylom sa o predmet porezal a uvidel niečo neuveriteľné. Jeho krv sa pomaly rozliala po predmete, ktorý sa začal triasť a ťahavým hlasom sa ozvalo „Ďakujem, pane.“ . Neskôr sa dozvedel že je to „Truhla hnevu“ a svojou krvou prebudil štyroch duchov, ktorí v nej prebývajú. Jeho krv sa s nimi spojila a stal ich pánom, ktorého na slovo počúvali. Bol s nimi do smrti spojený. Kráľ bol zo začiatku nahnevaný. Po istom čase sa s tým zmieril a začal Billa posielať na zložitejšie úlohy. Silu „Truhly hnevu“ vyskúšal hneď v prvej bitke a hneď sa do jej ničivej sily zamiloval. Nepriatelia padali jeden po druhom pod útokmi duchov a zo všetkých duchov si najviac obľúbil ohnivého ducha, ktorého meno si nespomeniem. Po každej bitke sa ale cítil vyčerpaný. To preto, lebo duchovia čerpali jeho silu a hlavne hnev.

Popri cestovaní narazil na rôzne kamene. Na červené, modré a zelené. Taktiež nachádzal rôzne kryštály. Nevedel na čo slúžia, ale nechal si ich. Raz po jednej bitke, mu prišlo nevoľno. Zakrútila sa mu hlava a spadol na konskú šiju. Akonáhle sa prebudil, cítil sa silnejší, múdrejší a vedel že tá hŕstka vojakov, ktorá sa za ním tiahla môže byť o niečo väčšia. Po tejto udalosti sa raz prehrabával vo svojich veciach a našiel červený kameň. Držal ho v ruke. Držal. Nevedel ho pustiť. Cítil ako sa doňho vlieva energia. Cítil silu. Po chvíli kameň pustil. Už nebol červený, ale šedý. Zistil, že sa v nich skrýva tajomná energia, ktorú môže využiť a zdokonaľovať sám seba a svoje schopnosti. Červené kamene slúžili na fyzickú silu a zlepšoval si vedomosti o útokoch. Zelené mu ukázali ako sa najlepšie brániť a modré ho učili čarovať. Na čarovanie potreboval Moc, ktorú mu dodávali kryštály. Naučil sa mnoho kúziel. Efektné, ničivé, liečivé. Vedel ich naozaj veľa a v boji ich mohol použiť niekoľko za sebou. Mnohý hovorili, že bojovník nemôže byť čarodej. Keď ich zmenil na sliepky , tak nepochybovali o jeho moci.

Predieral sa lesom, bažinami, horami, pláňami, brázdil more na svojej lodi, blúdil po malých ostrovčekoch, hľadal cestu v zasnežených horách, dvíhal hlavu k obrovským stromov v elfskom území. Precestoval toho veľa a nikdy dve podobné miesta. Bohovia si naozaj dali záležať na teréne a vytvorili raj pre oči. Krajiny boli nádherné, len niekedy zakrvavené. Miloval svoju domovinu a hlavne prechody z jedného územia na druhé. Vždy iba potichu poďakoval Bohom, že vytvorili niečo také nádherné. Keď sa pohyboval v hustom, mŕtvom lese kde spoza kríkov videl mnoho červených očí, tak mal zimomriavky. Počul iba krv vo svojich ušiach ako vytvára tajomné tóniny. Keď videl jemné lúče slnka, tak rýchlo vyrazil a hneď sa objavil na slnečnej planine, po ktorej sa niesla nádherná a sladká hudba ako med. Precestoval pestré oblasti. Asi najviac ho zaujala však mŕtva oblasť v Darione, kde mŕtvi chodia po nohách. Kde v tej neuveriteľnej tme sem tam zabliká postava ducha. Chodil tam rád, aj keď sa toho miesta bál. Aj keď bolo také odporné, bolo to umelecké dielo. Umelecké dielo Bohov.

No ale nemyslite si že nebol chlap ako sa patrí! Prvá žena bola síce žaba, ale po bozku sa zmenila na krásavicu, ktorá keď bola nahnevaná tak sa zmenila na žabu. Rozišiel sa s ňou. Zobrala mu deti, ktoré mu prinášali šťastie v boji a polovicu majetku. Ale nebol sám, po svete behalo mnoho žien, ktoré chceli zostať hrdinovi po boku.

Niekedy bol nešťastný a keď sa ho ľudia prečo, tak povedal že všetci sú nemí.

Celé kráľovstvo prešiel a očistil od zla za niekoľko mesiacov. Inak by sa dalo povedať že to prešiel za približne 20 hodín čistého času. Čo sa udialo potom ako prišiel na koniec Starého Sveta nikto nevie. Zostal so svojou ryšavou manželkou? Utiahol sa do hôr? Zomrel? Na tom nezáleží, lebo legenda o ňom bude žiť stále.

Plusy

Dokonalé skĺbenie RTS, TBS a RPG

Veľa, veľmi veľa questov

Návyková hrateľnosť

Perfektné audiovizuálne spracovanie

Truhla hnevu

Mínusy

Niekedy extrémne náročné boje

Nemosť dialógov

Iba pre hráčov so skúsenosťami s TBS





Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2020 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.