Marvel Nemesis: Rise of the Imperfec...

napísal ace 25.2.2007 pre PSP

7.0

Užívateľská recenzia
Svet sa už asi načisto zbláznil! Dobrý, zlý, už v tom veľa rozdielu nie je. Ako inak by sa ešte dalo vysvetliť, že každý bojuje proti každému. Tento mierny chaos pre nás pripravili chlapci v Electronic Arts, doteraz známi všetkým iným, len nie bojovkami. A aby to nebola len taká, nejaká bojovka, tak hneď ide o produkt komixového gigantu Marvel. Len tak náhodne vybrali pár charakterov z ich rozsiahleho portfólia , o viac sa nestarali a hádam sa už len modlili, aby to malo nejakú predajnosť (prípadne si mysleli, že značka Marvel to zabezpečí aj sama). Tých pár charakterov, ktoré vybrali má spoločný názov Avangers a tí stoja proti zlým Imperfects, ktorí (okrem Van Roekela, Dooma, Venoma a Magneta) sú už ale produktom spoločnosti EA.

Neviem či má nejakú cenu v tejto hre deliť charaktery podľa toho, na ktorej strane barikády stoja, ale skúsim. Z tých lepších sú v hre zastúpení Spiderman; Wolverine a Storm zastupujú X-Menov z tej lepšej stránky. Ďalej tu ešte nájdete plecháča Ironmana, Bena Grimma alias Thing z Fantastic Four a nesmie chýbať americký patriot Captain America. Stretnete tu aj zaujímavú dievčinu Elektru a potom už aj protipóly k už spomínaným a ostatných záporákov. Menej známi elektrický Johnny Ohm, slnečná Solara, Fault Zone, The Wink, Brigade, Paragon. Potom troška známejší Hazmat, Venom, Magneto a samotní bossovia Doktor Doom a Van Roekel.
Celý príbeh sa točí okolo mimozemského vedca Van Roekela, ten bol na svojej domovskej planéte expertom na genetiku prišiel na Zem skúmať tunajší život. Jedného dňa sa ráno zobudil a povedal si, že prečo by neskúsil ovládnuť tento svet, tak si vyrobil svoj plazmou poháňaný oblek a začal okolo seba zhromažďovať „ľudí“ s nadprirodzenými schopnosťami. Nie náhodou si vyberal práve týchto, mali zlé skúsenosti s ľuďmi, nenávideli ich, často boli pokusmi a museli sa skrývať. Každý z nich má svoj príbeh, to by ale bolo na veľmi dlho, tak to nejdem rozoberať. Ako poslednú, tajnú zbraň na podrobenie sveta však na svoju stranu dostal najsilnejšiu Paragon. Existovala len malá skupinka superhrdinov na svete, ktorí boli schopní odvrátiť ich útok a tí sa združili práve pod názvom Avangers. Ak by ste sa chceli o tom dozvedieť viac, tak odporúčam komixy, ale v tých o Imperfects nič nenájdete (je tam spomenutý iba Van Roekel). Preto , ak by ste sa chceli dozvedieť z príbehu viac, tak si ťuknite na wikipédiu.
Pre neznalcov komixov ide iba o pár nič nehovoriacich mien a aj by im bolo asi jedno, kto tu je. Komixový znalci však trošku zaplačú. Svet Marvelu je podstatne rozsiahlejší a charakterov, ktoré by tu mohli byť je oveľa viac. Tých 18 vám na prvý pohľad stačiť nebude a nájde sa aj niekto, komu tu bude jeho obľúbenec chýbať. Vezmite si len, že by sa tu dali dať napríklad Blade, Daredevil, Ghost Rider (to je jedno ktorý, sú traja), Silver Surfer, prípadne viac členov partií, ako napríklad Transformers, zvyšok Ironmana, Fantastic Four a iných. Prípadne mohli autori zakomponovať aspoň niektorý, z veľmi obľúbených charakterov ako Hobgoblin, Shocker, Colossus, Red Shift...je toho dosť, čo by hre určite len prospelo, ale bohužiaľ sa tak nestalo (zároveň aj chvalabohu, to ale vysvetlím neskôr).

Pýtate sa, že čo zapríčinilo takú veľkú šarvátku? Pravdupovediac neviem, nemám ani potuchy. Nijaké rozumné vysvetlenie a opodstatnenie som nepostrehol, ale nijak extra to nevadí. Veď kto by vlastne čakal v bojovej hre zmysluplný príbeh, ten by tu skôr pôsobil ako gýč. Jednoducho spustíte hru a už sa rúbete. Čo je pri bojovke dosť nezvyčajné je pohľad z tretej osoby. Sprvu (hlavne ak ste zvyknutý na hry typu Tekken) vám to bude trochu prekážať, ale časom zistíte, že pre túto hru je to najlepšia voľba.

Po spustení máte na výber z troch herných režimov, Quick game, Multiplayer a kampaň. Nemyslím, že režim rýchlej hry a multiplayer by bolo treba nejako extra rozoberať. Hádam len, že v rýchlej hre máte na začiatku odomknuté len dve základné postavy, a to Thing a Johnny Ohm. Aby ste si mohli len tak zahrať s ostatnými, tak si ich musíte pekne odomknúť v kampani. Tu si na začiatku tiež vyberiete jednu z už spomínaných dvoch postáv a púšťate sa do hry. Po vybraní charakteru sa s ním postupne musíte postaviť desiatim protivníkom, prvých 8 je náročnosťou na rovnakej úrovni, posledné dva, Doom a Roekel (títo vždy sú rovnakí), sú už o triedu vyššie. Súboj prebieha na 2 kolá, ak v jednom z nich nezvíťazíte, tak nastupuje tretie, rozhodujúce. Po vyhraní súboja ste patrične odmenený medailou podľa času, ako dlho ste sa so súperom babrali. Po získaní medaily si môžete vybrať (naslepo, neviete ktorá je ktorá) aj karty obsahujúce bonusy. Z nich si môžete potom vybrané nadefinovať na šípky a v boji ich môžete aktivovať. Podľa karty si môžete vylepšiť, prípadne napraviť zdravie, pridať „rage points“ a iné, pričom jednou si môžete aktivovať aj viac naraz. Ako ste si už domysleli, tak si môžete nadefinovať maximálne 4, sloty na ne si postupne odomykáte a dobre zvolené karty môžu byť v boji často neoceniteľné. Už som tu spomenul takzvané rage points. V boji, reťazením komb si dobíjate ukazovateľ zúrivosti (dobíjate si ho aj kartami, prípadne si môžete nimi predĺžiť trvanie). Keď sa doplní na maximum a vaša zúrivosť bude kulminovať, tak sa sila vašich úderov znásobí a v používaní niektorých nebudete vôbec obmedzovaný, keďže niektoré údery, hlavne za pomoci špeciálnych schopností, si vyžadujú tiež istú hladinu zúrivosti. Takto si veselo prebojovávate cestu až nakoniec, a keď už prvú desiatku porazíte, tak sa hor na ďalšiu. A tu nastáva prvý, dá sa povedať najzávažnejší problém hry. Tým problémom je pomaly sa vkrádajúca nuda. Keďže sa stále opakuje to isté a obtiažnosť nie je nič moc, tak sa postupne začnete nudiť. V tabuľke vašich súperov síce nastávajú drobné zmeny, ale tie sú iba také, aby ste nebojovali proti sebe. Stále si aj odomykáte nové a nové karty, ale ani to vás od nudy nezachráni a aj tie sa postupne začnú na seba nápadne podobať, jedine ponúknu vyšší účinok. Každý si určite domyslí, že takto zábava dlho nevydrží a teraz nastáva chvíľa, kedy budete vďačný, že je postáv iba 17.

Boje, jadro hry, na tom tiež nie sú slávne. Nedá sa im uprieť napätie a zábava, dokonca neskôr vás jednoducho budú tlačiť ďalej v postupe. Keď niektorého súpera nedokážete poraziť, tak si nedáte pokoj a budete sa snažiť ho poraziť. Jediné, čo im škodí, a to dosť výrazne, je opakovanie, tak ako som ho opísal o pár riadkov vyššie. Okrem toho ešte jedna vec, tak ju tu postupne rozoberiem.
Pohyb postavy ovládate analógom, na šípkach máte navolené karty, bočné tlačidlá slúžia na špeciálne útoky (v kombinácii s ostatnými) a potom klasická štvorica slúži na klasické údery, výskok, chytenie a blok. Zo začiatku vás to takto bude nesmierne baviť, stlačíte tlačidlo pre špeciálny útok + iné a práve vtedy vaša postava použije svoje špeciálne schopnosti. Napríklad pri hre za Spidermana, keď stlačíte tlačidlo pre špeciálny úder a tlačidlo pre prehodenie, tak ho svojou sieťou chytí za nohy a potiahne. Takto sa dosť nakombinujete, ale po chvíli to dosť omrzí, za chvíľu už budete všetko ovládať a boje sa zmenia na strašný stereotyp. Aby ste sa dostali čo najďalej, tak budete hrať štýlom: prídem k protivníkovi, chytím ho a vyhodím z arény + toto si zopakujem ešte raz a idem na ďalšieho. Keď sa vám totiž podarí súpera vyhodiť von (napríklad zhodiť zo strechy...), tak automaticky vyhrávate a ide aj o pomerne rýchly postup.

Keď som už spomenul tie arény, tak aj niečo o nich. Tie sú prostredia známe z komixov (v niektorých prípadoch aj z animovaných seriálov), ako napríklad strecha Daily Bugle, laboratórium Van Roekela, skrýša Dr. Dooma a iné. Tie si tiež postupne spolu s postavami odomykáte v priebehu kampane, potom si ich teda môžete vyskúšať aj v bežnom singleplayeri alebo multiplayeri. Arény obsahujú obrovské množstvo objektov, ktoré môžete použiť. Po svojom súperovi môžete napríklad hodiť sud (prípadne ho ešte vo vzduchu trafiť napríklad bleskom – Johnny Ohm, aby sa zapálil). Tak isto môžete aj zobrať lavičku, alebo odlomiť pouličné osvetlenie a tým si zahrať baseball. Súpera môžete ešte hodiť o luster, preraziť ním knižnicu...ponuka je veľmi pestrá a ide o najlepšie spracovanú časť boja.

Technické spracovanie odpovedá možnostiam konzoly PSP, takže vás ničím extra neprekvapí a navyše je hra už trošku staršia (vyšla 2005). Poteší vás ako taká fyzika, ktorej sa nabažíte pri používaní prostredia a jeho čiastočnej deštrukcii. Jediné, čo v tejto stránke zamrzí je zvuková stránka hry. Tá nie je skoro žiadna, mimo zvukov pri boji, ktoré sú skvelé nezačujete nič, minimum hudby. Možno by to v inom prípade ani nevadilo, ale pri EA sme si zvykli na zvukovú stránku v najvyššej kvalite, tu chlapi jednoznačne sklamali. Škoda.

Jedná sa o pohodovú mlátičku na voľné chvíle, ktorá neprekvapí, ale ani neurazí. Pár hodín vám vydrží bez omrzenia, keď vás potom začne nudiť, tak sa k nej po krátkej dobe vrátite, minimálne zmierniť svoju agresivitu nadobudnutú napríklad v škole, vďaka zlej známke. Na dlhšie cesty domov je to ideálna hra.

+ súboje
+ spracovanie grafiky a fyziky
+ príjemné ovládanie a kamera
+ dlhé
+ spôsob ohodnotenia kartami a medailami

- zvuky
- málo, prípadne zle zvolené charaktery (ako pre koho)
- nuda a stereotyp (po dobe)
- málo komb





Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.