7.5

My Time at Portia


Slnečný sandbox, kde je radosť pracovať

Recenzia pre PC
bohaté možnosti činností
funkčný RPG systém
príjemné prostredie
jasne popísané a logické princípy
prehľadný interface
grindovanie
slabé audio
občas naivita až lezie na nervy


O My Time at Portia ste si mohli prečítať dojmy z hrania nedokončenej verzie približne pred rokom. Niekoľko mesiacov ubehlo ako voda, napadlo trochu snehu a máme tu ďalší projekt opúšťajúci po dlhšom vývoji brány predbežného prístupu. Napriek tomu, že na prvý pohľad vzbudzuje hra infantilný dojem, klame nenápadne telom, nenechajte sa preto zmiasť nenáročnosťou. Tak ako Harvest Moon alebo Stardew Valley ponúka aj My Time at Portia ohromnú porciu zábavy so silnými hernými prvkami, ktoré vás možno vtiahnu ešte viac ako iné, dospelo pôsobiace hry. Ale má aj nedostatky.

Zápletka nie je tou, ktorá by zostávala vo vašej mysli dlhšie než počas animovanej sekvencie. Po smrti otca vedú vaše kroky na ostrov Portia, na ktorom vám zanechal malý a časom zanedbaný dom. Život na odľahlom ostrove je ako idylka: obyvatelia Portie majú neustále dobrú náladu, nikto sa netrápi, nikomu nič nechýba, všetci žijú šťastne vo svete, ktorý bol zdevastovaný, o čom sa dozviete neskôr, ak budete pátrať v podzemí. Je len na vás, kam sa vyberiete, nenápadné vôdzky dáva starosta alebo iné NPC so zadávaním hlavných a postranných úloh. A sú tu nebezpečné zóny, odkazy na zabudnutú minulosť, no príbeh a prostredie úplne v pozadí. Príbehovým úlohám sa nemusíte vôbec venovať.

Na začiatku vás z pohľadu tretej osoby videné dobrodružstvo ponechá stratených v obrovskom svete. Choď a dones tamto, skús vyrobiť toto. Či to už bude sekera, udica alebo iný predmet či konkrétny stroj, ktorý budete neskôr využívať, naučí vás aspoň základom. My Time at Portia je v podstate o grindovaní základných surovín. Nekonečnom, neúprosnom a tvrdom grindovaní. Surovín je neúrekom, na tie vzácnejšie potrebujete lepšie nástroje alebo sa vybrať na nebezpečné miesta, avšak výsledkom minecraftovských princípov sú jasné herné mechanizmy. A roztomilé spracovanie. Na rozdiel od apokalyptických predpovedí o pochmúrnych svetoch je Portia veselá, milá a romantická. Tak aby ste sa nevyhádzali z toľkej cukríkovosti. Bola by to škoda.

Pri hraní Portie sa síce mení aj počasie a občas prší, no väčšinu času je nádherne.



Čo teda môžete v Portii robiť? Ak vynecháme nálož úloh, ktoré dostanete od starostu alebo iných dôležitých postáv a pasujeme ich za hlavné úlohy, sú tu desiatky menších, avšak nie zanedbateľných posunutí vpred. Minimálne z dôvodu zvyšovania sympatií u jednotlivých obyvateľov mestečka. Sú ich desiatky, z každým prehodíte nejakú tú vetu, zahráte sa s nimi (kameň, papier, nožnice, bitka alebo piškvorky) či ich obdarujete. Budovanie vzťahov je dobrovoľné, no dlhodobým socializovaním sa postupne dopracujete až k svadbe. Vyžiada si to mnoho dní, týždňov a mesiacov poctivého dvorenia, ale tá možnosť tu je.

Vaše prvé kroky však povedú do prírody, aby ste spoznali okolitú krajinu. Rozsahom je skôr menšia, ale vôbec to neprekáža. Všetko dôležité nájdete v blízkom okruhu. Na zemi sa raz za deň obnovia menšie komodity, ako drevo, kameň, jahody, bylinky, výkaly a podobne. Okolité stromy sa obávajú vašej sekery (na väčšie stromy potrebujete vylepšenú verziu), ale lepšie je do nich kopať. Z ovocných vám padajú jablká alebo iné plody či rôzne predmety. Tie sa dajú speňažiť alebo skonzumovať. Zopár dní vám zaberie skúmanie jednotlivých princípov, hľadanie obchodov a dostanete sa k prvým stavbám.

Skôr než postavíte napríklad most cez rieku, budete potrebovať materiál, ktorý nájdete v opustených ruinách. V podzemí sa začína tvrdá práca, takže vezmete do rúk krompáč a kutáte všade okolo seba. Na rozdiel od Minecraftu nerobíte hranaté tunely, čo má za následok rôzne kľukaté chodbičky a rohy, o ktoré sa občas zasekávate. Pri stúpaní nahor vám pomôže jetpack, pri hľadaní dôležitých predmetov ukrytých hlboko pod zemou, kamením, železnou rudou, zeminou, pieskom atď. Pri hľadaní rôznych predmetov zas špeciálne okuliare s radarom. Priestor, ktorý môžete v základných opustených ruinách spracovať, je gigantický a vôbec si nemyslite, že to prekopete skrz-naskrz. Ohromujúce podzemné priestory sú prístupné za malý poplatok, avšak materiál z nich získaný speňažíte v obchodoch, niečo použijete pre seba, takže to môžete brať ako každodennú fušku v práci. Alebo dobrodružstvo.

Tá roztomilá krajinka nevznikla len tak - poznáte to, ľudstvo sa zblázni, ovládne nás umelá inteligencia a roboti, všetko sa zvrhne. Tak tuto v Portii sa pokúsia o reštart, zabudnú na všetku modernú technológiu, žijú v spojení s prírodou, ale kdesi tam v podzemí vydolujete artefakty minulosti. Zíííív. Znamená to však i to, že životy nemáte len tak pre radosť alebo aby ste si dali s niekym na námestí z číreho priateľstva do držky. Minimálne zo začiatku. Natrafíte na nepriateľa a toho môžete bacnúť. A on vás. A vy jeho. Takže riadne primitívne Diablo bez toho, aby ste neustále obliekali svoju postavičku do lepších handier a brnení či inak mu menili garderóbu. Zbraní tu taktiež nie je milión. Vlastne táto jednoduchá akcia supluje získavanie skúseností inak než hrabaním sa v zemi alebo kopaním do stromov.

Hĺbenie tunelov je, žiaľ, po čase pre monotónne prostredie nudné, ale kopať budete chodiť tak či tak. Boj treba brať ako nutné zlo. Umelú inteligenciu pri podivných nepriateľoch nehľadajte, ani agresivitu. V podstate vám stačí klikať myšou, občas sa vyliečiť a to je tak všetko. Je teda úplne jedno, či búchate krompáčom o kamennú stenu alebo hlavu nadrozmernej lienky, dúhovej lamy či zeleného slizu. Plusom sú bonusové predmety, ktoré z mŕtvych protivníkov padajú a potrebujete ich vo vašej manufaktúre. Súboje sa odohrávajú v roztomilom až cukríkovom štýle, takže nepotečie ani kvapka krvi a na krk si nezavesíte náhrdelník z vnútorností protivníkov.

Vo svete Portia to teda funguje celkom obstojne. Občas natrafíte na tajomný artefakt v podzemí, kde teda niekoho vyfackáte, lenže pozor, aby ste sa neprerátali. Úroveň nepriateľov nad ich hlavami napovedá o poškodení, ktoré vám uštedria a koľko životov majú. Na silnejších nemáte už len preto, že by ste museli okolo nich tancovať darksoulsovským spôsobom, čo sa k arkádovej hrateľnosti a topornému ovládaniu príliš nehodí. Jednoduché štatistiky vylepšujete jednak tým, čo chytíte do rúk, ale aj predmetmi, ktoré si vystavíte vo svojom domčeku. Získate ich výrobou alebo darom, takže tuná kamenný stolík pridá staminu, ventilátor zas energiu, ružový gauč zvýši obranu alebo útočnú silu a podobne. „Pižláte" to v podzemí i na povrchu, najprv dreveným, neskôr bronzovým mečom alebo tenisovou raketou (lebo má vyššie poškodenie) klikáte a vždy je to logicky výhodnejšie s predmetom zvyšujúcim útok o pár bodov ako zväzkom byliniek. Nič sofistikované, ale výborne to zapadá do koloritu hrateľnosti.

Ako ste už istotne postrehli, postavička vám postupne leveluje. Skúsenosti získava za všetko, čo spraví a žiadna činnosť tak nie je nezmyselná. Tento princíp je zrejme najférovejší. Je úplne jedno, či vezmete zo zeme ho… výkaly, kopnete do stromu, zatnete krompáč do zeme - za ten klik dostanete vždy rovnaký počet skúseností. Možno pre niekoho absurdné a nezmyselné, avšak má to svoju logiku: neženiete sa za bohapustým levelovaním, lež grindujete práve to, na čo máte náladu alebo potrebu v dôsledku splnenia úlohy či výstavby konkrétneho predmetu. Je jedno, ako to dosiahnete, robte si čo chcete. Za zabitých protivníkov, chytenú rybu máte o kúsok viac. Ale len o kúsok. Na konci to cinkne, postúpite o level vyššie a dostanete bodík na rozdelenie do troch stromov schopností.

V podzemí si môžete hĺbiť tunely ako sa vám zachce.



Tu nám to už trochu pritvrdí, ale stále len tak jemne, aby nebol mainstream (a herní recenzenti) príliš zmätení komplikovanými štatistikami. Vylepšovať si možno boj, zber alebo sociálnu zložku, v ktorej vás málo prekvapí. Investovať sa dá niekoľkokrát do vybraného vylepšenia, ako napríklad silnejší útok, vyššia obrana, rýchlejšie získavanie skúseností, efektívnejšia ťažba surovín, menšia spotreba materiálov pri výrobe, zlepšenie výdrže, bonusy pri socializovaní sa, lepšie ceny v obchodoch. Je toho more a každú zo schopností môžete vylepšiť hneď niekoľkokrát.

Navyšovanie úrovní je spočiatku rýchle, neskôr sa už tradične ustáli tak, aby ste boli stále hnaní dopredu, ale neboli neustálym rozdávaním bodov znudení. Dôležitým faktorom je vaša stamina, ktorú každá činnosť znižuje a keď ostanete na nule, neostáva vám nič iné ako vybrať sa do postele a zobudiť sa ďalší deň s plnou výbavou. Alebo chrúmať jablká či iné jedlo, aby sa ste mohli v daný deň ešte niečo spraviť. Zmena dennej doby má čisto kozmetický vplyv, takže občas prší, inokedy zas slnečno, v noci je tma, tiene rotujúcich lopatiek veterného mlynu sú skvelé v spojení so zapadajúcim slnkom. Kedy sa rozhodnete ísť počítať ovečky, je úplne jedno, energia a výdrž sa vždy doplní na maximum a zobúdzate sa o siedmej. Kiež by to tak bolo aj v skutočnosti. Celý kolobeh bežného dňa je teda na vašom vyvážení toho, čomu sa budete venovať, čo potrebujete a čo vlastne stihnete a zvládnete vykonať.

Možností, čomu sa budete počas hrania venovať, je neúrekom. Vyberať si to najdôležitejšie je niekedy nesmierne stresujúce. Vitajte v skutočnom živote - a chvalabohu za nastavenie rýchlosti plynutia času v Portii. Napriek vymenovanému sa po niekoľkých hodinách môže zjaviť nepríjemná pachuť monotónnosti v ústach. Pretože vlastne robíte neustále to isté. Subjektívne nad tým môžem mávnuť rukou, keďže som si väčšinou dávkoval hru po večeroch na hodinku. Tá doba stačila na 2-3 herné dni, aby človek pokojne zrelaxoval a zvládol aj jednoduchú logistiku činností. Dlhodobé vysedávanie cez víkend však ukázalo zakrádajúcu sa nudu vzhľadom na opakovanie toho istého.

Nemožno sa na to príliš hnevať, avšak tam, kde Minecraft ponúkal stavbu a nechával na hráčovej fantázii otvorený priestor, je My Time at Portia vlastne príliš obmedzujúca. Nestaviate nič iné než predpripravené objekty. Niežeby prítomnosť stavania bola nutnou podmienkou úspechu, avšak takto sa jednotlivé činnosti stávajú monotónne. Práve v momentoch, kedy pri Minecrafte dokážete presedieť hodiny, pretože tvoríte. Keby v hre nebolo získavanie surovín, ale by sa hra sústredila viac na záhradkárčenie, nikomu by ani nenapadlo, že by to osviežilo hrateľnosť. Neberte to ako krutú výtku, skôr povzdychnutie a upozornenie, že My Time at Portia je občas nezáživná, ak pri nej sedíte nonstop dlhé hodiny.

My Time at Portia je proste skvelá hra na relaxovanie po ťažkom dni.


Technické spracovanie má svoje muchy, hra párkrát spadla do systému, čo pri ukladaní pozície jedine pri spánku nepoteší. Pastelové farby, jednoduchá architektúra s mierne pokriveným dizajnom, manga postavičky s veľkými hlavami a animácie pohybov, ktoré sú síce plynulé, ale s realitou nemajú nič spoločné. My Time at Portia sa nehrá na to, že by si mala potykať so skutočnosťou a o to príjemnejšie celé prostredie pôsobí napriek mierne komiksovému nádychu. Neohúri technokratickými parametrami, no všetko tu funguje. Vďaka tomu, že občas sa textúra tela zaborí do predmetu, až na občas neviditeľné steny v podzemí nedochádza k zasekávaniu sa o objekty. Hudba je taká rozkošne cukríková, až vám začne liezť na nervy, no zároveň ju nedokážete vypnúť, dabing v hre nehľadajte, ozvučenie je skôr striedme a minimalistické.

My Time at Portia má jasne definované herné princípy, v prehľadnom menu vám ukáže, čo konkrétne potrebujete na postavenie vybraného objektu a zároveň kde dané suroviny získate. Ak by ste tápali, stále si môžete listovať v zozname všetkého použiteľného. K lepším a novým polotovarom či predmetom sa dostanete vylepšovaním nástrojov, expandovať možno rozširovaním svojho pozemku. Je preto paradoxom, že hra prezentujúca sa aj ako farmárska na tento druh obživy v podstate kašle a nie je ani efektívne sa jej venovať. Za ťažbu surovín alebo výrobu predmetov dostanete niekoľkonásobne viac a za úrodu, ktorá dozrieva niekoľko dní, je to mizerná pláca.

Napriek tomu, že výsledný dojem z My Time at Portia môže byť miestami nemastný-neslaný, nemožno hre uprieť istú dávku návykovosti. Nie dlhodobej, ale utekať do sveta, kde je vlastne všetko v pohode, má svoje čaro. Pri hardcore hraní sa čoskoro prejaví nutnosť neustáleho grindovania. Ale je to zábava a to sa predsa ráta. Obsah je dostatočne bohatý na to, aby ste nevedeli kam skôr skočiť. Na rozdiel od depresívnych survival hier s výrobou predmetov je tu konečne niečo slnečné.


Hardverové požiadavky:
Minimum: CPU Intel i3, 6 GB RAM, 2 GB VRAM ATI 7770/GeForce GTX 660, 6 GB HDD
Optimum: CPU Intel i7, 16 GB RAM, GeForce GTX 960+, 10 GB HDD



napísal kordi 6.2.2019



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.