THE EVIL WITHIN 2

THE EVIL WITHIN 2

7.5

Hororový príbeh pokračuje v otvorenom svete

Recenzia na PS4 verziu

Návrat Shinji Mikamiho do sveta survival hororu prostredníctvom prvého The Evil Within môžeme akceptovať ako podarený, avšak k dokonalosti mu mnohé chýbalo. Tvorca Resident Evila sa predviedol a nechal svojich fanúšikov spomínať na dávne časy, a to presne v momentoch, kedy sa jeho pôvodné dietko zmietalo v priemerných vodách nudy. Dokáže dvojka prekročiť tieň svojho predchodcu, alebo máme pred sebou len ďalšie pokračovanie, ktoré postupne zapadne prachom?

Vlastne ani teraz nevieme. The Evil Within 2 predstavuje presne ten typ hry, ktorý odporučíte ako fajn zábavu, hranie si užijete, nebudete považovať čas strávený so stiahnutou zadnicou za zbytočne zabitý, ale… ale to je tak všetko. Fajn, celkom dobrá hra, ale nič navyše. Pritom práve The Evil Within 2 má v talóne dostatok ohurujúcich momentov, ktorými dokáže poľahky vtiahnuť do absurdného, krutého a až nechutného mestečka Union. Skvelý rozjazd paradoxne pribrzdí čiastočne otvorený svet s bohatšou ponukou, ako poskytovali úzke koridory, no zároveň tým zabíja pohlcujúcu atmosféru presne definovaných pasáží.

Na papieri vyzerá The Evil Within 2 dobre. Pokračuje príbeh bývalého detektíva Sebastiana Castellanosa, ktorý dostane možnosť hľadať svoju mŕtvu dcéru. To, že vlastne žije, je skvelé, ale má to háčik a musíte sa za ňou vybrať do bizarného sveta vytvoreného mysľami iných ľudí. Mestečko Union predstavuje typicky americké osídlenie, v ktorom sa čosi nepríjemne zvrtlo, príjemné miesto pre život sa zmenilo na nočnú moru, beháte sem a tam v čiastočne otvorenom svete, vyrábate predmety, vylepšujete postavu a celé to pripomína mix The Last of Us a Silent Hillu. Áno, pôsobí to celkom zaujímavo, nemusíte sa úporne držať príbehu, ale môžete skúmať okolie, vyzobávať postranné úlohy, likvidovať „fujtajbl" ľudské experimenty potichu zozadu alebo s brokovnicou v rukách. Znie to fajn.

The Evil Within 2
The Evil Within 2 Stealth pasáže proti silným nepriateľom majú dostatočne pohlcujúcu atmosféru.
Stealth pasáže proti silným nepriateľom majú dostatočne pohlcujúcu atmosféru.


The Evil Within 2 Podobné scény neveštia nikdy nič dobré - a ani teraz vás nechce nik prekvapiť narodeninovou oslavou.
Podobné scény neveštia nikdy nič dobré - a ani teraz vás nechce nik prekvapiť narodeninovou oslavou.


The Evil Within 2 Munície je pomerne málo, nepriatelia reagujú nielen vizuálne, ale aj sluchom, preto je lepšie sa potichu a v podrepe za nich prikradnúť a...
Munície je pomerne málo, nepriatelia reagujú nielen vizuálne, ale aj sluchom, preto je lepšie sa potichu a v podrepe za nich prikradnúť a...





Najprv zápletka. Sebastian Castellanos po incidente v Beacon Mental Hospital definitívne stratil takmer všetko, ale niet sa čomu čudovať. Teda málokto z nás by sa po skúsenosti s projektom Stem usmieval od ucha k uchu. Experiment, ktorý bol násilím vytrhnutý z rúk jeho tvorcu, tajomného Ruvika Rubika, sa dostal k spoločnosti Mobius. A tá s ním má vlastné plány, tak ako by to bolo vždy, ak by ste mohli pomocou myšlienok vytvárať svety a nechať napojených ľudí snívať svoje životy podľa predstáv niekoho iného. Preto nie je prekvapením, že Sebastianovou jedinou priateľkou sa stane fľaška (a tentoraz nemyslíme žiadne zeleninové smoothie), na ktorej dno pozerá pričasto.

Ako sme už naznačili, tentoraz má Sebastian osobnú snahu ponoriť sa do Stemu. Pôvodne si myslel, že Lily, jeho malé dievčatko, zhorelo pri požiari domu, no pravda je napokon trochu iná - jej telo sa nikdy nenašlo. Znovu sa dostane k slovu agentka Kidman, stretnete sa s manželkou Myrou, ktorá mala pravdu, keď nikdy neverila, že Lily je mŕtva a niečo tu nehrá. Získať svoju dcéru späť nebude také jednoduché, kedže slúži ako Jadro, základný prvok Stemu. Napriek tomu, že zápletka možno pôsobí zložito, je v nej len ukrytých mnoho postáv, pričom vzťahy medzi nimi či ich konanie je plné klišé. Tak to bolo aj pri Ruvikovi Rubikovi, hlavnom nepriateľovi minulého dielu. Podobne sa dostávame do konfrontácie s umelcom Stefanom, ktorý považuje za vrchol svojej tvorby krvavé masakre zastavené v čase či neskôr Theodorom - pôvodne záchrancom, po čase bláznom s božským komplexom a snahou ovládnuť svet. Nezívajte, hoci áno, ten druhý je černoch a nechýba ani tajtrlík, ktorý má v gatiach, no napokon sa z neho stane… vy ste fakt zaspali?

To, že tu máme pomerne plytký príbeh, by sa dalo stráviť. Mnoho hier totiž dokáže vybudovať skvelú atmosféru aj na otrepaných princípoch. Fungovalo by to aj v The Evil Within 2, nebyť stupídnych dialógov. Sú také nesmierne primitívne, patetické a zbytočné, až máte pocit, že niekedy by bolo lepšie, keby by všetky postavy mlčali, naivne nekomentovali vopred čitateľné a nerobili zo seba hlupákov svojimi rozhodnutiami. Rozhovory či rôzne hlášky v The Evil Within vôbec nefungujú a vlastne pôsobia len ako výplň medzi samotným hraním, ktorú môžete pokojne ignorovať, všetko si domyslíte aj z animácií. Sebastian navyše predstavuje prototyp vymletého hrdinu, ktorý uverí všetkému a koná činy, za ktoré mu želáte čo najkrutejšiu smrť, čo si napokon môžete splniť, pretože nepriatelia - odhliadnuc od tých bežných - majú mnoho spôsobov, ako Sebastiana poslať na večný odpočinok.

Idylka hororového survivalu vyprchá asi tak po prvej hodinke. V prvom rade akoby sa vývojári nedokázali rozhodnúť, čo chcú vlastne vytvoriť. Spájajú pomerne dosť veľa herných prvkov, pričom ich striedanie nemá za následok osvieženie hrateľnosti. Najlepšie momenty sme zažili práve v interiéroch alebo inak uzatvorených priestoroch, kde sme mali jedinú cestu vpred. Rôzne naskriptované situácie podporovali hororovú atmosféru tradičnými ľakačkami či zvukovými efektmi. Alebo máte ísť chodbou až k dverám, niečo buchne a keď sa otočíte, je všetko trochu inak. Funguje to na výbornú, hlavne výstrelky Stefana neraz nepríjemne zamrazia. Lenže potom je tu už prázdno, občas vyplnené krvavými jatkami a hlavne pustým a nezaujímavým mestom Union.

Je obrovská škoda nevyužitého potenciálu: ničím neprekvapia ani dnes už otrepané miesta, ako tajné výskumné centrum s pokusmi na ľuďoch či podzemné katakomby ukrývajúce vo svojich útrobách tajomný kult. Teda nepochopte nás zle - áno, je to fajn, že vyššie spomenuté miesta v hororoch nájdeme, istú dávku mrazenia na zátylku dostaneme tak či tak, no nezabudnuteľné zážitky, žiaľ, absentujú. Pritom každé mesto ukrýva mnoho tajomstiev a budov, v ktorých by sa mohli odohrávať postranné mikropríbehy. Obsah hry i mesta samotného je až obskúrne generický. Niektoré snové pasáže situáciu čiastočne zachraňujú, zmena tempa hre prospieva, no často sa to deje príliš umelo, postupy ostávajú totožné (zakrádať sa sa poza chrbát nezdolateľného bossa, dostať sa na koniec chodby a cestou zabiť všetko, čo sa vám postaví do cesty, alebo len nájsť kľúč, otvoriť dvere, pričom za rohom bude poriadny bubák, ale to len akože). A potom sa vrátite do mesta.

Ono takto, myšlienka je to zaujímavá, nie že nie. Máme mesto, do niektorých budov, garáži, domov sa dá ísť a vnútri niečo nájdete, tu materiál k výrobe predmetov, nábojov či vylepšenie zbraní, tam zas rastlinu (poznáte z Resident Evil) alebo zelený gél (skúsenosti, za ktoré sa zlepšujete v piatich oblastiach - zdravie, regenerácia, stamina, boj a stealth) a podobne. Ako si vykračujete ulicami mesta, je lepšie tak robiť v skrčenej polohe, pretože tak sa predsa robí stealth. A správny stealth vám umožní prikradnúť sa za chrbát beštie baštiacej torzo človeka, nôž jej zapichnúť do zohavenej hlavy a potichu vyradiť chrochtajúce monštrum z činnosti. Bod pre vás. Spravte to nahlas a nielenže zburcujete okolie, ale brániť sa musíte omnoho urputnejšie, pretože jedna rana nožom už tentoraz nestačí a nepriatelia dokážu byť až nepríjemne rýchli a silní.

The Evil Within 2
The Evil Within 2 Toto nie je bežná nemocnica, len škoda neinteraktívneho prostredia - závesmi nepohnete.
Toto nie je bežná nemocnica, len škoda neinteraktívneho prostredia - závesmi nepohnete.


The Evil Within 2 O bizarné miesta a wtf momenty nebude núdza.
O bizarné miesta a wtf momenty nebude núdza.


The Evil Within 2 Zátišie v opustenom dome a s nezbedníkmi v pozadí. A v popredí. Sú skrátka všade.
Zátišie v opustenom dome a s nezbedníkmi v pozadí. A v popredí. Sú skrátka všade.





Okrem noža si môžete nájsť sekeru (jednorazové použitie, no smrť nastane jednou ranou), pištoľ, brokovnicu, snajperku, kušu so špeciálnymi nábojmi a výbavu správneho hrdinu predsa poznáte, z niektorej vás doslova zahreje pri srdci. Každý kúsok môžete vylepšovať, nejde to rýchlo a každý investovaný bodík si premyslite. Okrem toho tu sú fľaše. Nebudete piť, to už má Sebastian za sebou, ale ak fľašu odhodíte na správne miesto, zburcujete protivníka a dostanete ho tam, kde ho chcete mať. Áno, už sme to videli tisíckrát a funguje to aj tu. Chodiť potichu je dôležité a neraz jediná možná cesta. Proti presile nemáte často šancu, hoci sa občas dá využiť umelá imbecilita nepriateľov, no to je predsa nefér. Dupľom ak je streľba akási mdlá, pocit z nej nijaký a omnoho animálnejšie je kuchanie zo zálohy.

Atmosféra spájaním rôznych možností trpí, ale stále je to zábava, len nie dokonalá. Pomohla by aj lepšia kamera, ktorá je už tradične „japonsky” umiestnená tak blízko hrdinu, že niekedy sledujete viac jeho chrbát ako okolie. Nevidíte poriadne prostredie okolo seba, pohyb je ťažkopádny, v kríkoch, kde sa môžete ukryť, nevidíte nič okrem zeleného porastu, kde čupíte, takže neviete, kde sa nepriateľ nachádza, ale aspoň vám nik nevyberá črevá z brušnej dutiny, to áno. Celkovo ovládanie a pohyb hrdinu nepôsobí príliš prirodzene, avšak uznávame, že ide o trademark hier z Japonska. Často budete krútiť kamerou alebo chodiť s hrdinom tak, aby ste videli presne to, čo chcete vidieť. Inak je interface v tradičnej forme: kruhové menu na výber zbrane, záložky v upgradoch a nič nie je navrhnuté tak hlúpo, aby ste na to nadávali.

Zopár riadkov si zaslúžia nepriatelia. Aj tí bežní, ktorí sa vám v ostatných hrách len pletú pod nohy, majú v The Evil Within 2 svoju silu a musíte im venovať pozornosť. Ich výzor je oproti iným obyčajný a ak ste videli svoju drahú polovičku s nočnou pleťovou maskou, ničím vás neprekvapia. Nič proti drahým polovičkám s nočnými pleťovými maskami. Ale sú tu potom aj nepriatelia silnejší, väčší, uškriekanejší. Bojíte sa ich viac, pretože niečo vydržia a dokážu vás často instantne zabiť. Často ide o zošité časti tiel, jedna potvorka má namiesto hlavy fotoaparát, ktorým dokáže spomaliť čas, iná sa vám hlási cez gamepad (hrali sme PS4 verziu), z čoho vás minimálne porazí, ak začujete prvýkrát spev dievčatka, chrčanie a praskanie. A sú to jednoducho nechutnosti, pred ktorými sa budete skrývať, no zároveň sa baviť, hoci nebudete nikomu rozrezávať ľadviny či amputovať končatiny. Ono sa niekedy zdá, že bez boja by bol The Evil Within 2 rozhodne lepší a zaujímavejší.

The Evil Within 2
The Evil Within 2 Tento nepriateľ nám spieval cez gamepad, v jeho blízkosti to praskalo a šumelo. Scéna, ktorú hrať v noci je zážitok.
Tento nepriateľ nám spieval cez gamepad, v jeho blízkosti to praskalo a šumelo. Scéna, ktorú hrať v noci je zážitok.


The Evil Within 2 Teta kričí od radosti, že nás vidí. Hráč kričí od zdesenia, čo to, preboha, vrieska a beží.
Teta kričí od radosti, že nás vidí. Hráč kričí od zdesenia, čo to, preboha, vrieska a beží.


The Evil Within 2 Otvorený svet je fajn, len je prázdny, zahalený do tmy a nevyužitý.
Otvorený svet je fajn, len je prázdny, zahalený do tmy a nevyužitý.




Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že náročnosť je tentoraz nastavená trochu inak. Je lepšie do súbojov sa nepúšťať a kým prídete na všetky mechaniky, budete pre nedostatok munície a potrebu stealth killov zomierať pomerne často. Na prvé zahratie nie je vôbec od veci zvoliť casual náročnosť, aby ste vedeli, ako na to. Už priemerná vás náležite vycvičí a pripadalo nám lepšie sa do viac hardcore hry ponoriť až pri opakovanom hraní. Herná doba presahuje dnešný štandard, takže prvý priechod za 15-18 hodín vás navnadí a ďalšie rozohranie k vyzobávaniu všetkých bonusov, stratených predmetov, kľúčov, denníkov a všetkého len preto, aby ste si vytvorili superhrdinu so všetkými vylepšeniami na maxime, pridá desiatky hodín. Takže to nevidíme na nedeľnú oddychovku. Hrou sa dá prebehnúť, no výroba predmetov nahráva hrateľnosti The Last of Us. Nefunguje to tu až tak dobre, napríklad aj pre stupídnu kameru, ale aspoň hru po víkende nemusíte odložiť na zaprášenú poličku.

Technické spracovanie vidíte na obrázkoch rozhádzaných tu naokolo. The Evil Within 2 je nadmieru fotogenická hra. Pretože je tam hromada rôznych nechutností, no často ich nevidíte, sú zahalené v tme. Prostredie je príliš obyčajné a bez detailov, prázdne, opakujúce sa. Chýbali nám výraznejšie architektonické momentky, pričom zaujímavých nápadov tu nájdete hromadu (figuríny, červené závesy, veď zistíte sami), avšak celé to pôsobí… nemastno - neslano. Napriek tomu sa nebudeme okato sťažovať, pretože Uncharted 4 vyzerá lepšie, to áno, ale aj na The Evil Within 2 sa dá pozerať, len keby ten svet nebol taký pustý, ne-interaktívny a občas generický. Hudba ujde, ale neprekvapí, zo zvukov nás zaujali rôzne škreky a výkriky, ktoré správne desili.

The Evil Within 2 je pokračovanie, ktoré nerobí svojmu predchodcovi hanbu, ani ho neprekonáva, ale ponúka presne ten druh zábavy, kedy, ak nič prevratné neočakávate, budete sa baviť. Hororový príbeh je podaný skôr ľahkovážne, stealth sa do hrania hodí, otvorený svet je naopak možno príliš prázdny a nezaujímavý, no zároveň by sme našli hneď niekoľko momentov, z ktorých vám nepríjemne vyschne v krku. Berte, ak máte chuť sa báť a momentálne nemáte po čom siahnuť. Spojenie The Last of Us a Silent Hillu možno nie je dokonalé, avšak ponúka zábavu na vysokej úrovni.


napísal kordi 3.11.2017
Páči sa mi! (+8)
7.5
Vo svete
7.7
Ohodnotiť
THE EVIL WITHIN 2
+ pasáže v interiéroch
+ stealth zabíjanie
+ bossovia
+ výroba a vylepšovanie
+ zvuky
- pateticky podaný príbeh
- hlúpe dialógy
- príliš prázdny svet
- kamera


RECENZIE HRÁČOV
The Evil Within 2
8.5
DARKDRAGON    21.10.2017
Keby ste prežili niečo hrozné a prostredie toho strašného zážitku, by ste mali čerstvo v mysli ka...prečítať celé
PC
PS4
Xbox One

Vývoj: Bethesda / Tango Gameworks
Štýl: Akcia
Web: domovská stránka hry
Dátum vydania: 13. október 2017
+ SLEDOVAŤ HRU

Mám

Čakám

Prešiel

Hrávam

Zoznam
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Môžete sa prihlásiť cez Sector konto, alebo Facebook.
SOCIÁLNE SIETE
NOVÉ FÓRA
|Dolby vision (1)
Zdravím, chcem sa opýtať na nejaké riešenie ohľado...
|Android smartphone do 200-250 ... (4)
Zdravím vás. Vedel by niekto poradiť budget telefó...
|Wifi a ethernet (9)
Ahojte, Mám problém s pripojením pc na net. Vše...
|Dragons dogma ii cz/sk forum (1)
https://steamcommunity.com/app/2054970/discussions...
|Ms windows cd key (33)
Zdravim. Pozeral som cdkeys, ale maju cenu nieco n...
|Svet, ukrajina, vojny ... (18386)
Sem môžete dávať správy zo sveta, o Ukrajine a ďal...
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
Sector.sk - hry, recenzie, novinky
Ochrana súkromia | Reklama | Kontakt
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk