9.0

Ori and the Blind Forest


Ó blahoslavený buď duch Ori

Recenzia pre Xbox One, PC
štýlová grafika a vynikajúca hudba
chytí za srdce
jedinečná atmosféra
slušná dĺžka a prakticky žiadny stereotyp
skutočná výzva
zaujímavý save systém
občas už frustrujúce
respawn nepriateľov


Dnešná doba praje hrám, ktoré sa pomocou všemožných filmových barličiek snažia zapôsobiť na city hráčov v miere, ktorú sme v minulosti nevideli. Často vám berú z rúk kontrolu, nechajú vás len pasívne sledovať udalosti a plne prenechajú v starostlivosti scenáristov. A takto vlastne balansujú na veľmi úzkej hrane, kde im hrozí strmý pád k nepríjemnému a neobľúbenému citovému vydieraniu. O to zaujímavejšie vyznieva fakt, že medzi všetkými tými veľkovýpravnými eposmi s filmovým feelingom je to práve drobná nezávislá platformovka, ktorá vás najvýraznejšie chytí za srdce a zahrá sólo na emotívnu strunu.

Ori and the Blind Forest je dospelou hrou. Dokonca dospelejšou ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Láska, nenávisť, smrť aj obetovanie, to všetko tu nájdete. Príbeh je postavený na protikladoch a už dávno ho poznáte, aj tak sa však hra neutápa v zbytočnom pátose a rozpráva ho s gráciou, akú často nevidieť. Čiastočne za to vďačí aj minimalizmu v tomto ohľade. Na začiatku sú vám predstavení protagonisti, expozícia je stručná, ale funkčná. Potom sa Ori, hlavný hrdina, ocitá vo vašich rukách a len tu a tam vám hra naznačí drobnú časť príbehu pomedzi to, ako vás necháva zápoliť s nástrahami a prekážkami. Príbeh sa opäť naplno vynorí až v samotnom závere. Aj vďaka neustále prítomnému fatalizmu by určite tak dobre nefungoval, ak by vás hrou sprevádzal nonstop. Takto vyznieva naozaj príjemne a nenútene.

Vy ste malý Ori, duch, ktorý má chrániť les, no osud ho zaveje niekam inam. Do náručia Naru, podivného lesného tvora, ktorý sa Oriho ujme ako matka a rozhodne sa ho vychovať. Ori tak utešene rastie, no nie je si vedomý vlastného osudu a ten ho tak nečakane prekvapí. Les postihne obrovská katastrofa, všetko začne umierať a, bohužiaľ, Ori sa opäť stáva sirotou. Na pokraji síl ho nachádza Sein - sprievodca. Spolu sa vydávajú na cestu lesom, aby sa ho pokúsili zachrániť a vrátiť mu život. Nebude to však jednoduché. 

Ori sa postupne učí nové kúsky.



Hra má jedinečný nádych. Celé jej stvárnenie a aj príbeh akoby sa inšpirovali Miyazakiho tvorbou. Vizuálny štýl v žiadnom prípade nevykráda fenomenálne Studio Ghibli, tvorí si vlastnú identitu. Miernu inšpiráciu tu však môžeme badať. Hra vyzerá skutočne nádherne a či už sú to prepracované postavičky, alebo detailný svet, je radosť na to pozerať. Badať z toho lásku, s ktorou autori k výtvarnému spracovaniu pristupovali. Navyše presne ladí s herným obsahom. Skvele vystihuje mystiku lesného sveta plného najrôznejších síl a podivných bytostí. A v tom je tá podobnosť s Miyazakim. Získa si vás svojim kúzlom a aj keď občas budete mať chuť hru v momente vypnúť, nedokážete to.

Ori nie je priamo lineárna hra. Ak by som ju mal v rámci žánru platformoviek k niečomu prirovnať, tak to sú klasické 2D Metroidy a pôvodné Castlevanie, no ani to úplne nereprezentuje zážitok z tejto hry. Pre oživenie lesa musíte vrátiť sily troch elementov: vody, vzduchu a tepla. Na ceste k nim vás hra vedie pomerne priamočiaro, keďže si musíte osvojovať mnohé nové postupy, schopnosti a možnosti, ktoré vám ponúkne. No po ceste za nimi sa môžete pomerne voľne túlať herným svetom, pokúšať sa dostať tam, kam to predtým nešlo či objavovať skryté zákutia. A je ich tu teda skutočne požehnane.

Nemusíte sa báť, že by vás pri Ori prepadla nuda. Svoje princípy predstaví hneď na začiatku, no stále ich oživuje novinkami. Zbierate tu rôzne orby, ktoré vám rozširujú život, energiu, rovnako tieto veci aj regenerujú. A verte, že si nedovolíte len tak niečo prehliadnuť či nechať za chrbtom. Neustále vo vás bude hlodať zvedavosť a často si poviete, že keď vás už hra nechala trpieť pri niektorých povinných úlohách a s vypätím všetkých síl a nervov ste ich splnili, tak aj trošku extrémnejšie umiestnené orby už nejako zvládnete. Počas hry prežijete aj 6 špeciálnych eventov naviazaných na príbeh.

S obyčajným skákaním si dlho nevystačíte a už od úvodu vám bude jasné, že postupne musia prísť nové schopnosti. Tie hra dávkuje pomerne svižne a po obligátnom dvojskoku nasledujú ďalšie šikovné kúsky, ktoré vám umožnia plachtiť, šplhať po stenách, či dokonca „nabíjať“ energiou svoj výskok, vďaka čomu prerazíte aj pevné prekážky. Postupne čoraz viac z toho musíte používať naraz pri riešení „puzzle“ a do výsledného mixu musíte pripočítať aj jednoduchú akciu pomocou malých bleskov svetla, ktorými bojujete s podivnými nepriateľmi. Sú zaujímaví, no mohli by byť aj variabilnejší a hlavne by sa nemuseli takmer neustále respawnovať. V boji si však môžete pomôcť postupným vylepšením svojej postavičky. Strom schopností má 3 vetvy. Jedna sa zameriava na útoky, druhá na zbieranie orbov a tretia na schopnosti (napríklad dýchanie pod vodou, regenerácia...).

Ori nie je jednoduchou hrou. Nie je to oddychovka, ktorú si večer zapnete po vyčerpávajúcom dni s tým, že pri nej zrelaxujete. Skôr práve naopak. Musíte sa pripraviť na to, že tam narazíte aj na momenty, kedy vám jednoducho nedá vydýchnuť a vychutná si každú vaši chybu a zaváhanie. Našťastie je tu len minimum pasáží, kde by ste sa pri chybách museli naspamäť učiť každé miesto, kedy skákať, uhnúť alebo jednoducho niečo spraviť. Prakticky je to len trojica po získaní elementov. Aj tak vás však po dohraní môže prekvapiť výsledné číslo vašich smrtí - 500 totiž nie je nič nevídané.

Je teda pochopiteľné, že vás bude hra často hnevať, možno aj frustrovať, keďže vás čakajú skutočne krko(a palco)lomné platformingové kúsky. Možno niekedy budete chcieť vyhodiť ovládač von oknom, no zatnete zuby a prekonáte to. Ten pocit po zdolaní náročných prekážok skutočne stojí za to a občas vám ešte navyše blikne aj ikonka získaného achievementu. Speedrunom určite hru prebehnete aj za nejaké 3 hodinky, koniec koncov o tom je aj jeden z achievementov. Pri prvom prechádzaní, keďže sa s hrou aj tu a tam potrápite, však môžete počítať so zhruba 9-10 hodinami, čo je rozhodne veľmi slušné. O to viac poteší, že prakticky celú dobu nemusíte bojovať s nudou alebo stereotypom.

Vizuálnym kúzlom si vás hra okamžite získa.



Jednou z najunikátnejších vecí v hre je netradičné ukladanie vašej pozície. Jeden z tých niekoľkých druhov orbov vám totiž dobíja energiu, pomocou ktorej si môžete svoj progres ukladať a to prakticky na ľubovoľných miestach (len nie pri nepriateľoch a počas tých eventov na jeden dych). Nemôžete však ukladať úplne bezhlavo, keďže sa táto energia môže aj minúť. Stále máte slušné možnosti a voľnosť, no niekedy sa hodí pouvažovať nad tým, či sa neoplatí s uložením radšej pár skokov počkať.

Posledným dielikom tejto malebnej skladačky je skvelá hudba, za ktorou stojí skladateľ Gareth Coker (na konte má hlavne krátke filmy). Podarilo sa mu vytvoriť niečo jedinečné, čo krásne dotvára atmosféru hry a aj vďaka nemu si vás Ori and the Blind Forest okamžite získa a len tak vás nepustí.

Celkovo ide zatiaľ o jeden z najlepších herných zážitkov v tomto roku, ktorý hráčov osloví nielen unikátnym vizuálnym spracovaním, ale taktiež chytí za srdce a preverí vaše schopnosti v skákačkách. Hru budete nenávidieť, no to len v pár unikátnych chvíľkach. Vtedy sa však do nej ešte viac zahryznete a keď konečne prekonáte náročnú prekážku, hru oceníte ešte viac. Je vystavaná skutočne výborne a všetko v nej funguje tak, aby vo vás vzbudila čo najlepší dojem. A aj preto jej tie menšie chybičky radi odpustíte.


napísal matus_ace 23.3.2015



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.