5.0

Jurassic Park: The Game


Keď hre filmovosť uškodí

Recenzia pre PC, iOS
príbeh s viacerými líniami
postavy
puzzly
dialógy a dabing
previazanie s prvým filmom
zle nastavený mix herných mechanizmov
gradácia príbehu
vystavanie epizód
technické chyby


Logo Telltale Gamesv úvode hry bolo vždy zárukou kvality, vďaka ktorej v menšinovom žánri adventúr zaplesalo srdce nejedného fanúšika. Jednoducho stávka na istotu. Preto mnoho ľudí nemalo pochybnosti, že rovnako tomu bude aj v prípade hernej adaptácie Spielbergovej filmovej legendy – Jurského Parku. Koniec koncov, aj tohtoročný Návrat do Budúcnosti bol hodný svojho mena. Bohužiaľ každá dobrá šnúra sa raz musí skončiť a v prípade Telltale ten koniec nastal práve teraz. Pripravte sa na niečo, na čo ste nikdy nechceli ani len pomyslieť.

Jurassic Park: The Game sa nesie v znamení zmien a pokusov (rovnako aj omylov). Aj my sme priniesli správy o tom, ako sa tvorcovia nechali inšpirovať titulom Heavy Rain od Quantic Dreams. To síce vyvolalo zopár otázok, no stále nebol dôvod neveriť tvorcom. Filmové rozprávanie príbehu, zameranie na postavy, reálny dopad vašich rozhodnutí na priebeh hry. To boli sľuby, na ktoré nás tvorcovia nachytali a ktoré sa dali krásne zakomponovať do úžasnej adventúry. Hlavným problémom titulu však je, že sa do tohto žánru nedá zaradiť.

Jednoznačnú škatuľku hre pripísať nemožno. Ide o akúsi kompiláciu prvkov, ktoré spolu nie sú vôbec dobre zladené. Jednoducho ten prípad, kedy sa spolu psík a mačička vyberú piecť tortu, po ktorej hráči skončia pri okupovaní toalety. A tieto rôznorodé prvky hrateľnosti drží pohromade príbehový zlepenec (teda aspoň tak sa javí zo začiatku), ktorý pred vás predhadzuje postavy, miesta, vzťahy, v ktorých sa zo začiatku budete len ťažko orientovať. 

O napínavé momenty v hre nie je núdza.



 Príbeh je zasadený do obdobia počas a krátko po konci prvého filmu. Namiesto toho, aby z neho priamo vychádzal, tak sleduje paralelnú dejovú líniu, v ktorej sa rozvíjajú osudy ďalších nešťastníkov, ktorí uviazli na ostrove Isla Nublar. Teda žiaden Jeff Goldblum, Sam Neill či iné hviezdy. Snáď len velociraptor s jazvou. Namiesto toho je tu veterinár Gerry Harding (ktorý sa mihol vo filme), jeho dcéra Jess (nevlastná sestra Julianne Moore z druhej časti filmovej ságy), Portoričanka Nima Cruz, Dr. Sorkinová a členovia komanda, ktorí túto nesúrodú partiu uzatvárajú.

Nastávajú medzi nimi problémy, snažia sa utiecť z ostrova, no neustále sa mi to nedarí, sú tu rozkoly a rozličné motívy. A najväčší problém tohto všetkého je, že sú jednotlivé epizódy nie sú ideálne príbehovo vygradované. Aj keď príbeh samotný nemožno hodnotiť inak ako kladne, tak jeho dávkovanie je jednoducho nastavené zle. Totiž aj napriek tomu, že hra nie je rozdelená na štyri separované časti, tak každá epizóda sa zakladá na princípe, ktorý je z denných seriálov známy ako trojdenný cyklus. Akurát niekto nedomyslel, že v takomto prípade z toho nemôže vyjsť nič dobré. V praxi to teda vyzerá tak, že sa problém načrtne, vygraduje, ukončí a načrtne ďalší. A idú titulky ďalšej epizódy, kde sa veci zrekapitulujú a cyklus sa opakuje, akurát tentoraz posunutý o jeden bod dopredu. Možno to takto v texte nepôsobí až tak rušivo ako v skutočnosti, no v hre to otravuje.

Inak príbehu samotnému sa nedá veľa vecí vyčítať. Je pomerne dobre napínavý, skrýva množstvo zvratov, kedy sa mení postavenie postáv v príbehu (aj keď ich motívy občas pôsobia až príliš naivne) a dejové línie sa neustále rozchádzajú a prepletajú. Navyše významnú úlohu zohráva plechovka peny na holenie známa z filmu, ktorej osud je vo vašich rukách. Teda cítite, že na pozadí tohto všetkého sa pohybujú osoby ako Dennis Nedry a ďalší. Síce zo začiatku v ňom nebudete mať jasno, no postupne si začnete skladačku dopĺňať o nové informácie. 

 A tu by som už asi aj na chvíľu skončil s chválením herného Jurského Parku. Spomínaný mišmaš herného konceptu začína „populárnymi" quick-time sekvenciami. Zo začiatku priam pôsobí ako jeden veľký QTE festival, kde však tieto eventy sú do herných pasáží často natlačené nasilu. A predsa len hranie, kedy väčšinu času trávite sledovaním obrazovky a čakaním na tlačidlo zobrazené na obrazovke, ktoré následne musíte rýchlo stlačiť, nie je to, čo by vás pri hre udržalo. Druhou prísadou do koláča sú prvky takzvaných hidden object titulov, kedy musíte na obrazovke kliknúť na každé zvýraznené miesto, aby ste sa posunuli ďalej. Tiež to nie je moc záživné. Potom tu máme konečne niečo hráčsky príťažlivé a to sú logické hádanky. Bohužiaľ ich je ich v hre málo. Asi len jedna hádanka na epizódu. No a nakoniec rozhovory. Tie taktiež potešia, hlavne ku koncu hry, keď sa už začne záplatka kryštalizovať a konečne budete cítiť možnosť voľby v odpovediach, ktoré použijete.

Celú hru budete mať za sebou po približne šiestich hodinách aj s množstvom úmrtí, keď sa vám nepodarí preklikať útekom pred T-Rexom. Každá epizóda zaberie niečo menej ako hodinu a pol a z hľadiska štruktúry sa skladajú z celkovo 45 krátkych scenárov (12 v prvej, po 11 v ostatných). V nich plníte to, čo je uvedené vyššie. Splníte quick-time sekvenciu, tým pádom aj scenár, podľa svojho výsledku dostanete medailu a ide sa ďalej, tentoraz napríklad na klikanie po prostredí. Žiadalo by si to väčšiu rôznorodosť, nech postup hrou nepôsobí tak šablónovito a strnulo. 

Graficky je na tom Jurassic Park: The Game pomerne dobre. Hlavne čo sa týka animácií tvárí postáv. Mimika predsa len dodáva na vierohodnosti a aj keď to nie je LA Noire, tak poteší. Rovnako aj fakt, že sa z enginu konečne podarilo vyťažiť vážnejšie stvárnenie a nie len štýl animovaných filmov, ktorý Telltale presadzovali doteraz. Zvuky sú veľmi príjemné a keď sa prvý raz v zadných reproduktoroch ozve rev Tyranosaura, ktorý si ide pre svoju obeť, tak vás zamrazí rovnako ako v roku 1993, keď ste sa s napätím vnárali čoraz hlbšie do kresla. A dabing je na tom rovnako dobre. K jednotlivým postavám tvorcovia presne trafili hlasy a to sa nejedná o známe mená. 

Obdobné pasáže by ste si radšej pozreli, ako sa nimi mali preklikať.



Jurassic Park: The Game prišiel s obrovským potenciálom, ktorý by možno v inej podobe nevyšiel tak navnivoč. Sila značky sa síce prejavuje v zaujímavom príbehu, odkazoch, lokalitách aj bonusovom denníku, no stále sa na to lepšie pozerá ako hrá. Úprimne, ako celok by vyznel lepšie, keby sa jednalo o animák. Takto je to len film, kde musíte stále niečo otravne stláčať, aby sa dej posunul ďalej. K tomu sú tu ešte chyby, novinárska verzia nešla vôbec spustiť, po zapauzovaní zmizol kurzor a hru bolo treba reštartovať a občas sa objavili aj kolízie v animáciách (postava otočí hlavu v nemožnom uhle). Hru nemožno zatratiť úplne, skalní fanúšikovia sa môžu skúsiť preniesť cez nezaujímavú hernú náplň, aby sa dostali ku kvalitnému príbehu. 


napísal matus_ace 29.11.2011



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.