4.0

Monster Hunter Freedom 2

Recenzia pre PSP
CGI animácie
grafika
ovládanie
kamera
nulový dej
ťažké súboje
dlhé monológy NPC


Japonci sú divní. Čím divnejšia hra, tým viac pokračovaní má. Nehovorím teraz o (už aj) u nás etablovaných JRPG typu Final Fantasy alebo Zelda. Hovorím o divných hrách typu Phantasy Star Universe (asi milión rôznych pokračovaní a konverzií) alebo práve Monster Hunter. Čím sa vyznačujú? Sú totiž až neskonale komplexné, komplikované a ťažko pochopiteľné. Maniakálne vyhratie sa s každým elementom v hre je také detailné, že vlastne strácate prehľad o dôležitých veciach a hneď na začiatok na vás hra vyhádže všetky svoje tromfy, aby ste sa v nich náležite stratili a ani vlastne nevedeli, ktorá bije. Samozrejme sa na tieto aspekty pozrieme bližšie, len som vás chcel upozorniť, že táto hra je proste divná.

Predchodcu MH2 som vďakabohu nemal česť hrať, aj keď mi Junker tvrdil, že to bolo super dobé, ale ak to bolo podobné ako táto úchylnosť, tak ďakujem pekne. Začnime introm, ktoré je neskutočné. Nádherná CGI animácia o love dinosaurov, ktorý sa však pre nášho hrdinu/hrdinku neskončí práve najlepšie a padá do temnoty z vysokého útesu. Dej situovaný do druhohôr zaváňa riadnym kusom fantasy, pretože všetci už vedia, ako sa používa luk, oštep a samozrejme obrovské manga kladivá a meče. Hádzanie kamienkov do dinosaurov a týždňové porcovanie tyranosaura pazúrikom teda musíte oželieť.

Po zvolení základných atribútov postavy sa prenesieme na neznáme miesto, kde sa práve hrdina budí na lôžku, ktoré mu je cudzie a nespoznáva ani okolie príbytku. Do deja ho uvedie až postavička, ktorá mu vysvetlí, že ho našli v horách pod kopou snehu a keď bude chcieť, môže sa vrátiť domov. Lenže, kde to je doma? Nič si náš hrdina po páde nepamätá a zdá sa, že zabudol ovládať aj všetky svoje zbrane (tak takéto klišé som ozaj nečakal (to asi nik, pozn. Junker) :-)). Musí sa teda pozbierať a začať úplne od nuly, aby sa dozvedel svoju identitu, prejde veľa miest a....blá blá blá (proste námet ako z filmu Štefana Seagala).

Po úvodnom ohúrení z CGI animačky zostávate v úžase naďalej. Takú neskutočnú 3D grafiku už vaše PSP asi dlho nepapalo. Až som nechápal, ako to tá malá čierna tehla dokáže. Detailná príroda zobrazuje každé stebielko trávy a kvietok. V dedine stúpa dym z komína, vánok sa pohráva s korunami stromov a osadníci sa čulo prechádzajú medzi stánkami s rôznym tovarom, medzi ktorými pobehujú hovoriace mačky (huh?). Framerate ide veľmi stabilne a na žiadne zakolísanie som nenarazil.

Nehostinná planina



S každým dedinčanom sa dá porozprávať a keď si už pustí hubu na špacír, nedá sa zastaviť. No ale prehodíte s ním sotva stotisíc slov a už môžete pokračovať ďalej. Toto je u mňa prvou podivnosťou. Každý z dedinčanov dokáže rozprávať dlhšie ako židovský predavač a hlavne o ničom. To podstatné z dialógu vám tak hravo ujde. Druhý extrém je ten, že NPC vám podá neskonalé množstvo informácií, ktoré si proste nezapamätáte. Samozrejme, že vždy sa dá dialóg zopakovať, no je to asi na 10 minút a asi 300 krát stlačený gombík krížika na posunutie dialógu ďalej. Prečo proste nepovedia, že kováč je na druhej strane dediny v chatrči so znakom nákovy, ale povedia vám o ňom aj 50 tisíc ďalších informácii, ktoré sú vám takpovediac u šípku? Na dokreslenie charakteristiky postavy? A načo, keď je dobrá len na to, aby vám predala zbrane? Vžijete sa viacej do deja? Určite nie, len to otravuje.

Z množstva informácii sa vám pretočí žalúdok aj v obchodoch. Nestačí len jedna healing flaška a doplnenie staminy, okrem toho tu máte ďalších asi 200 nič nehovoriacich predmetov. Keďže manuál k promo disku neobsahoval až na popis ovládania nič viac, tieto predmety mi zväčša zostali záhadou.

Už v praveku vládli ľuďom peniaze (teda aspoň tu) a tak sa bez nich nezaobídete. Zarobíte ich samozrejme v questoch, ktoré sa vyberajú v dedinskej hale. Môžete si vybrať rôznu obtiažnosť a typ. Hra ponúka celkovo 270 questov. Parádne číslo, poviete si. No musím podotknúť, že sa výhradne jedná o úlohy typu: zabi 10 ochtiopterixov, dones 20 kostí z bronto-blato-niečo alebo nájdi 15 kusov hovniváľky poľnej. Po uši ozbrojení a do zimy odetí teda vyrážate za dobrodružstvom.

Fatalitu vám hra uštedrí hneď od prvej potýčky. Ovládanie je priamo absurdne ťažké a navyše zdvojené pre vytiahnuté a zastrčené zbrane. Než si na to zvyknete (akože asi nie), tak mnohokrát začnete požierať, či odhadzovať veci z inventára miesto útoku. Máte k dispozícii jeden špeciálny útok, normálny a rýchly útok. Špeciálny útok trvá asi 5 sekúnd a ak už ide prvá rana vedľa, tak ostatné tam idú tiež. Zastaviť ho môže (a aj to väčšinou urobí) až zásah nepriateľa. Normálny a ľahký útok je na obyčajných nepriateľov takmer neúčinný a do obyčajnej jašterice som vystrieľal asi 20 šípov než padla. Luk je zo všetkých zbraní najviac ovládateľný, pretože dokážete mieriť. Smer z ostatných zbraní len odhadujete vďaka debilnej kamere a idú zvyčajne len do vzduchu, čo využije nepriateľ a už sa váľate v snehu aj s o niečo menším životom. Doplniť život nápojom počas boja je takmer nemožné, pretože to trvá tak dlho, že ešte nedáte ani nápoj z pier a to, čo ste si vypili, z vás už nepriateľ vytĺkol. Beznádej a frustrácia. A to hovorím o úplne najľahších misiách. Príbehové misie s nejakým dejom alebo nedajbože zápletkou si rovno vyškrtnite.

Bu Bu Bu, zabijem ťa a ovládanie a kamera mi v tom pomôžu.



Ak sa aj podarí dakoho zabiť, môžete ho náhodne o niečo ozbíjať a predmety použiť na ušitie lepšieho odevu alebo upgradu zbrane. Keď som spomenul prekrásnu grafiku v dedine, tak vo zvyšku hry už tak neohúri. Jednotlivé miestnosti úrovní sú beznádejne prázdne a zúfalo dizajnovo neoriginálne, medzi každou je dosť dlhý loading, čo zabíja viacej ako primitívny dizajn. Urýchliť sa dá zapnutím konštantného a stáleho točenia UMD disku, čo ale zase papá viacej batérie, no ani potom to nie je nutelu lízať.

Po prvotnom nadšení, ktoré vo mne vyvolalo intro a nádherná grafika, som po niekoľkých hodinách UMD-čko zhnusene vybral a vyhodil von oknom (Dúfam, že si to nechcel hrať junker? :-)) Priblblý koncept bez závanu hrateľnosti, preplácané predmety, ktorých použitie je nejasné, absurdne ťažké misie s debilnou kamerou a ešte horším ovládaním a v neposlednej rade dlhé loadingy a nechutne ukecané NPC, ktoré vám vlastne nič nepovedia, len dobrý deň na dve A4-ky textu.


napísal fendi 8.10.2007



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.