9.3

Grand Theft Auto: Vice City Stories

Recenzia pre PSP
hrateľnosť
atmosféra 80-tych rokov
rozmanitosť misií
výborné technické spracovanie
klasické problémy GTA série
rozporuplný hlavný hrdina
pre niekoho komplikované ovládanie


6 hodín. 6 prekliatych hodín. Krát 2. To znamená 12. 12 šesťdesiat minútoviek strávených vo vlaku. To bola totižto moja denná bilancia za deň 14. November. A poviem vám, nebyť podporných prostriedkov, dozaista by ma z tej pojazdnej hromady šrotu vytiahli mŕtveho. Pýtate sa... podporných prostriedkov? 3 rožky, liter minerálky, absinth a k tomu plne nabité PSP s prídavnou batériou. Už asi tušíte, ktorá z týchto komodít mi zachránila život. Áno, bol to vo viacerých štátoch EU zakázaný lieh, ktorému dnes bezostyšne vďačím za život. Ok, len si z vás strieľam. V skutočnosti sa mojou záchrannou vestou stala úžasná mini-konzola PSP, vďaka ktorej ubehli tie zdĺhavé hodiny vo vlaku ako voda v potoku.

Bez kvalitného obsahu by ale zábava netrvala dlho a tak som v čase príprav kalkuloval, ktorý z nových titulov so sebou zobrať. Obdoba tetrisu, undergroundové závody alebo gangsterka z dobre známeho prostredia? A asi už viete (aj podľa úvodnej titulky :), ktorý ašpirant zvíťazil. Ale zatiaľ čo premiéra série GTA na PSP vo mne nezanechala bohvie aké spomienky, druhá inkarnácia ma presvedčila o tom, že killer titul nemusí nutne vzniknúť iba na veľkých konzolách. Tak čo, ste pripravení na masakrovanie civilistov a pašovanie drog? Na nebezpečné naháňačky s políciou a panoramatické prelety nad mestom? Na strelené misie a ešte strelenejšie postavy? Ak áno, tak potom vitajte vo Vice City, meste, ktoré by nemalo uniknúť nikomu z vás!

Áno seržant, nie seržant, neodpustiteľné seržant. Tak táto trojica výrazov by mala utkvieť v pamäti každému z vás, ktorí pomýšľate na službu v našej high-tech armáde, schopnej odolať akémukoľvek vojenskému aktu voči tejto krajine (teraz samozrejme vtipkujem). A práve zelené mozgy zlanárili hrdinu dnešného príbehu, ktorý ale službu v armáde zvolil nie preto, aby si zastrieľal na bezbranných civilistov, ani nie preto, aby sa z neho stal generál, ale z obyčajného, prostého dôvodu: kvôli peniazom. Operácia chorého brata, ďalší brat flákač, mamonárska matka, to všetko sú dôvody, vďaka ktorým sa vcelku rozvážny Vic Vance dostáva do mestečka Vice City, aby tu potrebné peniaze zarobil iba tým najlegálnejším spôsobom. Čo čert ale nechce, jeho nadriadený, seržant Jerry Martinez, je až po uši namočený v pašovaní (a užívaní) drog, čo by ešte nemusela byť katastrofa, nebyť skutočnosti, že do tejto brindy namočí aj samotného Vica.


Vidíte? Vďaka podobným pohľadom si ma VCS získalo.

Pár misií a na scéne sa objavuje prvý podraz, znamenajúci pre Vica nielen vyhadzov z armády, ale čo je horšie, aj rozplynutie sa sna o rýchlo nadobudnutých peniazoch, na ktoré rodina tak úpenlivo čaká. Aspoň že je Vice City mestom neobmedzených možností a kriminality, vďaka ktorým je získanie potrebného finančného obnosu iba otázkou kontaktov a sem-tam drobnej brigádnickej práce. Prvé nesmelé kroky vo sfére mimo zákona sú pre hlavnú postavu ešte akýmsi morálnym bojom, ale akonáhle sa na scéne objaví brat Lance, jeden z hrdinov pôvodného Vice City, všetky zábrany náhle padajú a cesta za vysnívaným bohatstvom môže veselo začať.

Povedzme si to na rovinu. Príbehy PSP verzií GTA znateľne zaostávajú za tými dospelými a aj keď mi celková Vice City Story prišla o triedu lepšia než tá v Liberty City, o bohvie akom zázraku sa hovoriť nedá. Problém je pravdepodobne v hlavných hrdinoch, s ktorými človek nemôže sympatizovať ani keby chcel. Vercetti či CJ utkveli v našich pamätiach predovšetkým vďaka ich nezameniteľnému štýlu jednania (a samozrejme hovorenia – to je ale vec dabingu), prostredníctvom ktorého dokázali na obrazovkách vykúzliť niektoré vskutku nezabudnuteľné scény. Toni Cipriani, hrdina Liberty City Stories (ďalej len LCS), bol ale v porovnaní s nimi zúfalo neatraktívny charakter, s nevýrazným vystupovaním, vďaka čomu som sa s jeho úmyslami nemohol stotožniť ani omylom.

Vic Vance je už ale predsa len o čosi prepracovanejšou postavičkou, ktorá nebyť jedného rozporuplného faktu, dozaista by získala moju podporu. Problém je totižto v tom, že duchovný otcovia postavy Vica Vancea mali počas vývoja značný problém s tým, ktorým smerom svojho zverenca majú vydať. Výsledkom toho sú potom situácie, kedy sa Vic bráni nelegálnej a kriminálnej činnosti, ale nakoniec ju predsa len spraví, nech pri tom zomrie jeden alebo 10 hispáncov. Ok, v prvej, prípadne druhej misii by som tento morálny rozkol ešte bral, ale keď vám Vic pred 30 výjazdom zahlási, že nechce mať s drogami nič spoločné a aj napriek tomu ich už po x-té prepašuje, začne vám jeho konanie pripadať ako mierne postavené na hlavu. Do pekla, veď slovo robí chlapa a ak Vic nedokáže ani raz dodržať to, čo povie, potom sa zákonite v očiach hráča dostáva na úroveň slabocha, figúrky, neschopnej vlastného uvažovania. Aspoňže situáciu zachraňuje poplašený a poriadne zbrklý charakter jeho brata Lancea, ktorý vám síce narobí kopec problémov, ale vďaka jeho nerozvážnosti a akejsi prchkosti si ho bez problémov zamilujete (a ten jeho výzor ala Cosby Show.. cool).

To je ono!“ chcelo sa mi zvolať po prvom spustení tejto parádnej gamesy. Niekoľko násobne kvalitnejšie modely postáv, pestrofarebnosť a detailnosť prostredia, takmer neobmedzená viditeľnosť, dokonalý východ a západ slnka, minimum lagov. Holt, tak takýto pokrok oproti LCS som rozhodne nečakal. Už len pri samotných príbehových videách si všimnete ten priepastný rozdiel medzi detailnosťou charakterov a ešte väčšmi sa vám zatají dych, keď vyrazíte priamo do ulíc. V porovnaní s predchádzajúcim dielom tak pôsobí Vice City Stories ako o niekoľko tried lepší produkt, s množstvom vizuálnych prekvapení a pokojne dám ruku do ohňa za to, že sa jedná o identickú technológiu (tzn. neosekanú), aká bola použitá u dospelejšieho PS2 brata. Je to vlastne kópia titulu Vice City, akurát doplnená o nový príbeh a niekoľko kozmetických zmien.


Nočná prechádzka sa môže razom premeniť na krvavý kúpeľ.

Teda, kópia nie je to správne slovo. Hra sa síce odohráva v tom istom prostredí, ale na rozdiel od Vercettiho príbehovej línie začínate svoju púť tentokrát na druhom ostrove, na ktorom nechýba okrem letiska aj viacero chudobných štvrtí či biznis zóna, vyznačujúca sa niekoľkými vskutku majestátnymi mrakodrapmi (aj keď na obra z Los Santos nemá ani jeden). Veľmi ma potešil krok autorov smerom k pôvodnému modelu misií, ktorým nechýbala potrebná hĺbka a dĺžka, pretože krátke jednohubky z LCS akosi neposkytovali potrebné zadosťučinenie. S príchodom VCS sa tak všetko vracia k zabehnutým koľajám a vy sa tak môžete opäť tešiť na množstvo komplikovaných (a patrične rozmanitých) úloh, počas ktorých dostanú všetky vaše schopnosti parádne zabrať.

Nechýba ani kopec bláznivých prácičiek, ako napríklad naháňačka s chlapíkom, rozhadzujúcim peniaze po ulici, či Dawn of the Death scéna v nákupnom centre, kde budete mať za úlohu katanou posekať blížiace sa stádo zombíkov-komparzistov, takže aj z tohto hľadiska sa jedná o GTA priam vyšité. Okrem toho mi radosť spravila aj škála zamestnávateľov, ktorí predstavujú vskutku neopakovateľnú zmes groteskných postavičiek a často krát som kvôli návalom smiechu ani nepochopil, čo sa vlastne odo mňa v nasledujúcich okamihoch očakáva. Späť je známy opilec Phil Cassidy, ale popri ňom sa vašim chlebodarcom stane aj grobián Marty J. Williams (po ktorom neskôr preberiete kšeft... ale o tom až o chvíľku), afektovaný a Dannym Trejom výborne nadabovaný Umberto Robina (jeho zaťaženosť na „balls“ pre zmenu sakramensky zaťažila moju bránicu), či Ricardo Diaz, jeden z hlavných bad guys pôvodného Vice City.

Príbehové misie sú ale len časťou toho, čo vám VCS ponúka. Okrem evergreenov v podobe taxikárčenia, paramedic misií, či požiarníckej práce sa k slovu dostane aj zabezpečenie vlastného biznisu, tu predstavovaného vo forme skupovania objektov. Drogy, prostitúcia, výpalníctvo, to všetko a ešte viac sa môže stať portfóliom vašej firmy a čím väčší barák pre tú ktorú prácu postavíte, tým vám z toho budú plynúť aj väčšie zisky. Samozrejme, že podobný zámer majú aj ostatné gangy a ak budete pomýšľať na rozšírenie svojho impéria, útoku na to nepriateľské sa skôr či neskôr určite nevyhnete. Zničením poblíž zaparkovaného vozidla a následným pozabíjaním jeho rozzúrených vlastníkov docielite toho, že dané nepriateľské sídlo sa dostane do zoznamu objektov na predaj, čo samozrejme využijete a po krátkej prestavbe už daná budova vyrába pre vás. Ale pozor! Rovnako zmýšľajú aj vaši protivníci a tak sa z času na čas pokúsia obsadiť vaše teritórium, čo by ste rozhodne nemali nechať tak. V súvislosti s prevádzkou zariadení musím ešte spomenúť série misií, prostredníctvom ktorých zvýšite výnos tej ktorej budovy, ale ako vám budú jednotlivé stavebné objekty postupne pribúdať do vlastníctva, stratia tieto misie na váhe a už sa k ním pravdepodobne ani nevrátite.

Kto by nechcel plávať v peniazoch? Sen každého človeka je aj snom nášho hrdinu, ktorý si ale bude musieť v úvode vystačiť iba s morom, keďže peniaze nerastú na stromoch a ich získanie si v neskorších fázach hry vyžiada aj niekoľko stoviek virtuálnych životov. Áno, čítate správne, Vic dokáže plávať, o čom sa presvedčite hneď v prvej misii a aj keď sa táto schopnosť dostane ku slovu len ojedinele, rozhodne príde vhod, nakoľko mi priama smrť pri dotyku s vodnou hladinou pripadala ako zúfalo nerealistická. Z ďalších noviniek stojí za zmienku toľko očakávané riadenie vrtuľníkov, či moje obľúbené vodné skútre, na ktorých sa dá šantiť do aleluja.


Helikopotvora bude o chvíľu moja!

Čo pre zmenu ostalo po starom, je schéma ovládania, ako aj save systém, tu mierne vylepšený možnosťou uložiť si hru v hociktorom z vašich firemných stánkov, takže starosti s trepaním sa na druhý koniec mesta kvôli sejvu našťastie odpadajú. Čo sa týka spomínaného ovládania, osobne som s ním nemal žiadne väčšie ťažkosti a aj keď automatické zameriavanie nie vždy zvolí ten najvhodnejší cieľ, celkovo nemám voči ovládaniu žiadne väčšie pripomienky. No a nakoniec nesmiem zabudnúť ani na bohatý multiplayer, ktorý som síce ešte nemal možnosť poriadne otestovať, ale aj tak musím uznať, že tu prítomných 10 módov dokáže v prípade, že pozháňate dostatok ľudí, zabaviť na poriadne dlhú dobu a GTA: VCS sa tak stáva horúcim adeptom na multiplayer PSP hru roka.

Už som spomínal, že grafické spracovanie si v ničom nezadá s tým vo Vice City a tu len dodám, že nebyť klasických nedostatkov tejto série, akými sú napríklad postupné loadovanie textúr či záhadné miznutie a objavovanie sa objektov, jednalo by sa o GTA v tých najlepších rokoch. Aj tak ale skláňam poklonu autorom zato, čo dokázali z mašinky PSP vyťažiť a už teraz sa teším, s čím sa predvedú v dúfam že pripravovanom San Andreas Stories. Za vizuálnou stránkou klasicky nezaostáva ani tá audio, kde okrem špičkového dabingu vyniknú predovšetkým vhodne zvolené songy z 80-tych rokov, ako aj vtipné komentáre moderátorov jednotlivých rádio staníc, predstavujúcich neoddeliteľnú súčasť série. Čo ste čakali? Že hra vyzerá otrasne, že zvuk trhá uši, že je to všetko nehrateľné? Nenechajte sa vysmiať. Autori tejto série sú profesionáli, čo nám dokázali už nespočet krát.

Aj napriek podivným zámerom hlavného hrdinu musím konštatovať, že Vice City Stories ma zaujalo nepomerne viac, než jeho kolega, Liberty City. Parádne technické spracovanie, klasicky návyková hrateľnosť, množstvo rozmanitých a zábavných misií či v neposlednom rade kopec vtipných dialógov ma skrátka presvedčili o tom, že bez GTA: VCS sa v prípade, že vlastníte PSP, žiť nedá. A to prosím pekne hovorím v časoch, kedy sa na trhu veselo predáva ďalšia killer gamesa (Rišova obľúbená :), majúca ambície zaujať miesto hit titulu tejto zimy. To ale nemení nič na tom, že VCS je skvelá hra a rozhodne by vo vašej zbierke nemala chýbať. Balls everywhere, balls to spare!


napísal blade 28.11.2006



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.