Resident Evil je pojem a keď poviem, že táto hororová séria ma zatiaľ neoslovila (ani štvrtý, do neba vyzdvihovaný diel), tak ma napadne svorka rozbesnených spotvorených psov bez kože, ktorých už nakrátko nebudú držať fanúšikovia. Ja mám však nôž! A skôr než mi skočia do tváre a svojimi pazúrmi prevedú plastickú operáciu sponzorovanú spoločnosťou Umbrella, tak skončia s vnútornosťami na zemi. Poďme ale ďalej. Najnovší prírastok do rodiny hororov je prekvapivo v poradí už druhým remakom pôvodného dielu. Séria oslavuje desať rokov a toto výročie treba osláviť komerčne, pardon, dôstojne.

Keď dochádza šťava

Čo robí horor hororom je diabolská atmosféra a pocit bezmocnosti v neznámom prostredí, kde aj cvičené komando púšťa do gatí. Neviem, či je to len mnou, alebo samotnou hrou, ale Resident Evil: Deadly Silence ma ani na malý moment nedonútil zastaviť, rozdýchať udalosti a po kontrole stavu munície pokračovať ďalej. Nedokázal ma vystrašiť, ani prekvapiť a to hra na mňa vybehla so zabehnutými riťozvieračmi. Skúšala to odrazom nemŕtveho v zrkadle, ktorý povstal za mojím chrbtom (otočka o 180° + pištoľ = hlava). Skúšala to psami skákajúcimi hlavičky cez okná a skúšala to renderovanými videami, v ktorých divoké nájazdy kamery za sprievodu neľudských hrdelných zvukov sledujú vaše predošlé kroky, aby na vás na konci cez dvere dýchol bubák. Nepomohlo a to nepatrím medzi ľudí, čo si hovoria nebojsa.

Nie je to vekom hry, pretože podobné situácie sa recyklujú vo veľkom aj dnes, ale samotnou platformou. Malý displej nemá taký pohlcujúci účinok ako veľká uhlopriečka s výbornou audio sústavou. Tým nechcem povedať, že RE DS je vyslovene škaredou hrou. Jej maličkosť však nedokáže vytiahnuť zo seba všetky tie klasické propriety hororu akou je napríklad hmla. Od DSka nemôžeme očakávať zázraky a preto sa prostredia maskujú do rafinovane navrhnutých textúr. RE DS je remakom, ktorý sa sústreďuje na oživenie hrateľnosti novými prvkami s pomocou dotykového displeja, pričom sa drží 10 ročnej grafiky.

Remake, remake, čo?

Resident Evil snáď netreba nikomu bližšie predstavovať, ale pre istotu to spravím. Hra masovo rozšírila zombíkov, pojem survival horor a použila kombináciu akcie a adventúry, ktorú dodnes slepo kopírujú iné série. V roku 1996 sa prvýkrát objavil mocný T-vírus a záhadná spoločnosť Umbrella, ochotná experimentovať na všetkom živom. Operovala z centrály v Racoon City, kam je po sérii neobjasnených incidentov vyslaná jednotka STARS. Bravo tím zlyhal a keď zbadajú členova Alfa tímu, že Bravo je doslova roztrhaný na cucky, rozbehnú sa do neďalekého sídla. Hráč mohol hrou prechádzať v koži Jill Valentine alebo Chrisa Redfielda. Na príbeh ste sa tak pozreli z dvoch párov očí, rovnaké situácie riešili iným spôsobom a stretali iné postavy. V našom prípade iných členov oboch tímov.

Detailnejšie sa príbehom zaoberať nebudem, pretože to za mňa už spravil blade v recenzii prvého RE remaku. Po spustení RE DS máte na výber verzie Classic alebo Rebirth. Keďže klasika je pre nostalgikov, volíme smer Rebirth, ktorý skrýva mnohé prekvapenia. V prvom rade je to využívanie dotykového displeja na manažment inventára, kombinovanie rastlín, upratovanie truhlíc, kam si prebytočné predmety môžete uložiť a na riešenie hádaniek. Číselný kód zadávate stylusom, s kohútikom na potrubí narábate točivým pohybom a také truhly otvárate pomocou malej logickej minihry. Dotykovému displeju boli síce prispôsobené mnohé hádanky, ale také osadzovanie erbov do zámku, aby ste sa dostali do záhrady, zostalo nepovšimnuté. A práve tento puzzle by si zaslúžil riešenie formou drag'n'drop. Riešenie by získalo hlbší rozmer, ako pri obyčajnom použití erbov, kedy ich hra automaticky ukladá na vždy správne miesto.

Interakcia s prostredím však nekončí pri puzzloch. Občas budete fúkať do mikrofónu a dávať prvú pomoc (dýchanie z úst do úst) padlým kolegom. Capcom ďalej rozdelil súboje s monštrami na tie klasické, kedy kosíte zombíkov konvenčnými zbraňami a na tie videné z vlastného pohľadu. Knife mód, ako sa tento režim nazýva, sa aktivuje úplne náhodne, zväčša v prípade, keď treba umlčať niekoľkých nepriateľov. K dispozícii je iba nôž a ťahmi stylusu režete na všetky smery.

Podobne ako pri zbraniach, aj s nožom možno rozdávať instant killy, keď vystihnete ten pravý moment. Súboje s nožom oživujú hrateľnosť a spestrujú vracanie sa do miest, ktoré ste už navštívili. A že to budete robiť často! Na presnejšie narábanie nožom odporúčam použiť stylus, ale tu nastáva malý problém. Skôr než stihnete vybrať zaparkovaný stylus, zombík si už na vás pochutnáva! Hrať prstom, alebo mať stylus pripravený v ústach?

Rebirth a všetko, čo mohlo byť inak

Autori by už mohli raz vysadiť tabletky tvrdohlavosti. Načo pchali do remaku 10 ročné ovládanie? To nech zostane v klasickej verzii! Ja si chcem zahrať RE na dotykovom displeji a nie trpieť pri ovládaní postavy. Pritom stačilo tak málo; akciu presunúť na horný displej, dolný využiť na pohyb postavy a tlačítka na akciu. Nestalo sa tak a Capcom zase dáva hráčom „komfortné“ ovládanie, na ktoré si treba zvykať. Aby som len nehanil, systém, ktorý otáča postavou šípkami doľava a doprava a rozbehne ju vždy (nezávisle na uhle pohľadu) šípkou vpred, sa dostane do krvi pomerne rýchlo. V počiatkoch sa však chaosu nevyhnete.

Verzia Rebirth ponúka oproti klasickej viacej nepriateľov (kvôli Knife módu) a je všeobecne jednoduchšia. V prostredí sa váľa viacej bylín na uzdravovanie a liečenie otravy, viacej nábojov a viacej pások do písacieho stroja, kde si môžete kedykoľvek uložiť pozíciu. Jeden príklad na margo jednoduchosti. Prichádza súboj s bossom. Stojím v rohu a strieľam. Boss si ma nevšíma a dopláca na svoju nepozornosť. Pri druhom bossovi som zopakoval taktiku a do Rastliny 42 som napumpoval z brokovnice prvú dávku (sedem nábojov). Dostávam po papuli chápadlami, ale ja v kľude stojím na mieste a prebíjam. Vypustím druhú dávku a rastlina zdochýňa!

Nezaslúžili by si fanúšikovia vyššiu obtiažnosť, ako iba dve úrovne (hard pri hre za Chrissa a normal pri Jill)? Zaslúžili! Takto si budú musieť vystačiť s odomykaním postáv do multiplayeru, kde si to môžu rozdať až štyria naraz, alebo prejsť kampaň v kooperatívnom režime.

Capcomu druhý remake pôvodného dielu série Resident Evil tak celkom nevyšiel. Stratil podstatnú časť atmosféry, ktorú sa snaží nahradiť verziou Rebirth a multiplayerom. Resident Evil: Deadly Silence sa napriek pokročilému veku originálu stále dobre hrá. Je to však ignorovanie komfortnejšieho ovládania, ktoré ponúka NDS a obavy z použitia modernizácie všetkých hádaniek, ktoré môžu odradiť potenciálnych záujemcov. Konzervatívnosť sa niekedy nevypláca.