Remnant: From the Ashes


Zábavné masakrovanie mimozemšťanov

Dojmy pre PC, PS4, Xbox One


Survival prestrelka z pohľadu tretej osoby v post-apokalyptickom svete - nebudeme sa tváriť, že Remnant: From the Ashes je práve originálny titul, no musíme mu nechať, že to, čo sa snaží robiť, robí dobre. Teda ponúka solídny príbeh a svet na pozadí, zaujímavé postavy mixujúce viacero štýlov hrateľnosti, pestrý výber zbraní a prepracovaný boj. To všetko aj v kooperácii až pre štyroch hráčov. Poďme si náš zážitok z dema na Gamescome rozmeniť na drobné.

V takom bežnom dni na Gamescome sa stretnete a rozprávate s veľkým počtom ľudí. Niektorí sa vám len snažia slušne predstaviť svoju hru, pričom niekedy to robia s úprimnou radosťou a inokedy skrátka preto, že to je ich práca. Tých si ako ľudí až tak nezapamätáte, no poskytnú vám objektívne informácie o svojom produkte. Iní zas majú mierne problémy s angličtinou, prípadne s komunikáciou ako takou, preto sa ich toho veľa nepýtate a skôr sa sústredíte len na hru. No a občas narazíte na naozajstných nadšencov, ľudí, ktorí so svojím produktom doslova žijú a možno by vás najradšej vyhodili od klávesnice a zahrali sa oni, no na druhej strane sa tešia, že o hre môžu niekomu rozprávať a prezentovať ju v čo možno najlepšom svetle.

A práve práve človek, čo prezentoval titul Remnant, patril k poslednému typu. Môj gameplay prežíval po sekundách, upozornil ma na každučký detail a keď som v súbojoch ťahal za kratší koniec, tak na mňa doslova kričal všemožné rady. Vďaka tomu strhol aj mňa, čo bola nakoniec veľká zábava. A spomínam to hlavne kvôli tomu, že celý ten zážitok vlastne dokonale zosobňuje, čím je samotná hra Remnant: From the Ashes. Teda akciou nabitá prestrelka s vyhrotenými animáciami a explozívnymi efektmi, ktorými vám chce rozpumpovať krv v žilách, donútiť vás skákať na stoličke a tu a tam si bez hanby zakričať.


Ešte predtým ako sme sa pustili do akcie, sme si ale museli vybrať z ponúkaných dvoch archetypov. Tie boli iba na ukážku a vo finálnej hre ich má byť omnoho viac, no v konečnom dôsledku má byť len na vás, akým štýlom budete svoju postavu viesť a úvodný typ je tak len akýsi odrazový mostík. S postavami je ale spätý aj vzhľad a história vo forme jednoduchého príbehu.

V hre sa nachádzame sa na Zemi, kde vedci prednedávnom objavili magický kryštál. Jasné, že to nebola len nejaká božská ozdoba, ale portál, z ktorého sa začali vynárať vražední mimozemšťania. Tí nám to tu pekne zdevastovali a, samozrejme, našli sa aj ľudia, ktorí verili,, že to je vlastne spása a návštevníci prišli Zem očistiť od zla (čo by inak bolo celkom fajn). Po čase ale bolo jasné, že monštrá skrátka len zabíjajú z pasie, a tak začala zúfala snaha o záchranu posledných preživších.

Každý z ponúkaných archetypov predstavuje nádejného záchrancu ľudstva. Autori sa pritom snažia nebyť prvoplánoví a karty miešajú hlavne so špeciálnymi vlastnosťami. V príbehu hry nám tieto superschopnosti boli dožičené ako vedľajší efekt objavenia mimozemských kryštálov, na ktorých vedci vykonali nejaké pokusy. Konkrétne Hunter, bývalý poľovník vyzbrojený puškou a revolverom, mal k dispozícii ochranný silový štít - poslednú nádej, keď sa k nemu nepriatelia dostanú príliš blízko. Spoločne so silnou zbraňou nablízko ho ale vlastne viete využiť aj ako svoju ofenzívnu výhodu. Kombinuje sa tu teda typ snajpera, ktorého ale môžete použiť aj ako bojovníka na blízko. Tu vidíme, že sa autori snažia ponúknuť naozaj pestrú hrateľnosť.

Napriek tomu všetkému nám ale Hunter pripadal jednoducho príliš generický, a to najmä v porovnaní s druhým archetypom. Z bývalej členky kultu veriaceho v spásu zo strany mimozemšťanov sršala chuť zabíjať a bláznovstvo už so samotného postoja. Ďalej nás zaujala aj svojou futuristickou brokovnicou, no najmä špeciálnou vlastnosťou. „Emzáci" ju naučili nejaké recepty z ich kuchyne a ona tak dokáže rituálom vyvolať niekoľko monštier, aby bojovali po jej boku. V množstve je sila, a tak sme si bez váhania vybrali.

Ocitli sme sa na zničenej Zemi, konkrétne vo vnútri nejakého mestského komplexu. Prostredie nám na malý moment pripomenulo Crysis 3, ktorý sa odohrával v post-apokalyptickom New Yorku. Autori nám ozrejmili, že sa v hre nesnažia napodobniť žiadne konkrétne mesto. Má to v nás len evokovať vzhľad západného mesta, ktoré si prešlo poriadnou deštrukciou. Bez konkrétnej inšpirácie ale nechávajú otvorené dvere fantázii a môžu tak preháňať ako výšky budov, tak aj dĺžky a kľukatosť chodieb metra. Hneď pred nami sa nachádzal obrovský zelený kameň, ktorý v hre slúži ako miesto na uloženie a zároveň portál s prístupom na iné svety a mapy. Okrem Zeme sa tu totiž budete môcť pohybovať aj po vcelku odlišných svetoch, pričom každý má ponúknuť unikátny vzhľad a nepriateľov. Celé sa to má nejako postupne poskladať do komplexného príbehu, ktorý sa už teda nebude týkať len Zeme a ľudí. Samotné mapy majú byť procedurálne generované z vopred vytvorených častí, čiže asi niečo podobné ako môžeme vidieť napríklad vo Warframe.

Následne sme sa rozbehli padajúcimi chodbami. Už po chvíle sme zazreli niečo ozrutné. Čo v takomto momente spravíte, keď hráte ľubovoľnú prestrelku? No predsa začnete strieľať hlava-nehlava na všetko, čo sa hýbe! Remnant: From the Ashes si ale berie nemalú inšpiráciu aj z hier ako Dark Souls a rozhodne to teda nebude také priamočiare. Po streľbe mimozemšťan vzbĺkol v plameňoch a autori nám vysvetlili, že sme ho jedine viac rozhnevali a spravili silnejším. Práve tento typ nepriateľov obliatych v čiernej tekutine podobnej nafte si totiž treba vystriehnuť a vybaviť to ručne-stručne. Nakoniec sme ho ale zneškodnili aj niekoľkými dávkami z brokovnice, i keď ich rozhodne nebolo málo. Toto je navyše jeden z tých titulov, kde si musíte strážiť muníciu.

Súboj nám pripomenul aj sériu Zaklínač, najmä spôsobom, akým treba uhýbať pre nepriateľskými útokmi. Oceňujeme, že nestačí len zobrať najsilnejšiu zbraň a bezhlavo strieľať. Útok si treba premyslieť a následne byť šikovný pri každom pohybe. Iní nepriatelia dokonca aj uhýbali našim strelám a využívali teleporty na krátku vzdialenosť. Boli aj prekvapivo rozumní, pohybovali sa takticky a snažili sa nás obkľúčiť. Hlavne sa to ale všetko hýbalo veľmi plynulo a hladko a z hrania sme tak mali výborný pocit. To občas býva problém pri menších hrách, kde sa skrátka zbraň správa trochu inak ako by ste čakali a animácia je tu a tam príliš dlhá či ťažkopádna. Tento titul ale v tomto ohľade nekládol žiadne obmedzenia.

Čo vám budem hovoriť. Netrvalo dlho a aj napriek snahe (a radám kričaným do môjho ucha) som ležal na zemi. Po oživení pri krištáli ale zisťujem, že sa už vo vyčistenej oblasti neobjavia žiadni noví nepriatelia a môžem tak pokračovať ďalej. Po ceste späť som aj pozbieral zabudnutú korisť. Skladala sa hlavne z rôznych surovín a súčiastok, ktoré sa dali nájsť aj voľne po okolí v rôznych boxoch, prípadne vo forme rastliniek na zemi. To všetko sa má vo finálnej hre využívať v komplexnom systéme výroby predmetov, ktorý ale v deme nebol prítomný. Podľa slov autorov ho ešte nemajú vyladený a v deme hlavne chceli ukázať pôsobivý boj, meniace sa prostredia a zasadenie hry.


Po pár pokusoch som si uvedomil, že by som mal omnoho viac využívať svoju špeciálnu vlastnosť. Vyvolaných pomocníkov je totiž možné mať naraz až troch. Pochopil som, že nepriatelia sú nielen v početnej prevahe, no sú aj prekvapivo rýchli a kazia moje plány. Začal som teda posielať moje malé príšerky ako návnady a zrazu sa karta otočila. Vytiahol som z vačku dokonca aj svoju sekundárnu pištoľ, ktorá bola z väčšej vzdialenosti efektívnejšia ako brokovnica a mimozemšťanov som si držal pekne od tela. Popritom je aj veľmi dôležité, kam presne mierite, zacielením na hlavu nič nepokazíte, no môžete trebárs skúsiť nepriateľom odtrhnúť nohy, čím ich znehybníte. Menšie problémy ešte narobil väčší hnusák, ktorý na mňa rád nabiehal. S novou stratégiou som ale napriek tomu prešiel zvyškom levelu pomerne hladko, a to vrátane záverečného bossa. S tým som síce bojoval hodnú chvíľu, no z diaľky boli jeho ohnivé gule pomalé a ja som im dokázal uhýbať. Moji poskokovia ho zatiaľ pekne zamestnávali a po pár dobre mierených strelách na slabé miesto som mohol oslavovať úspech.

Ku koncu mi autori ešte ukázali aj level z iného sveta. Tu vyzeralo prostredie zásadne inak a pripomínalo skôr lesné zákutia, po ktorých rada pobehuje Lara Croft. Aj nepriatelia sa správali úplne inak, tentoraz vedeli aj oni bojovať z diaľky, hádzali po mne všemožné predmety a bolo ich viac. Išlo o nejakých lesných mužíkov, ktorí vďaka sfarbeniu aj lepšie splývali s okolím. Ich manévrovacie schopnosti mi dokonca vyrazili dych, keď bol jeden z nich bez problémov schopný uhnúť všetkým brokom z mojej zbrane. Napriek tomu moja stratégia stále fungovala a viackrát som už neumrel. Popravde som asi trochu oklamal hru, keďže kým nepriatelia bojovali s mojimi poskokmi, tak mi nevenovali najmenšiu pozornosť. Dokonca aj samotný autor sledoval moju hru so zatajeným dychom a priznal, že ešte musia popracovať na balanse špeciálnej schopnosti môjho archetypu.

Remnant: From The Ashes to bude mať vo víre konkurencie podobných hier neľahké. Musím ale uznať, že mu vďaka prepracovaným nepriateľom, pestrým levelom, lákavému svetu a pestrej hrateľnosti dávame šancu na úspech. Bol to príjemný zážitok, ktorý ma ku koncu jedného z našich dní na Gamescome dobre naladil. Hra má vyjsť niekedy v roku 2019 na PC, Xbox One a Playstation 4. Osobne som zvedavý aj na kooperačný režim. Ak bude spracovaný kvalitne a hra bude dobre vybalansovaná, môže si získať početné publikum.


napísal rolan 28.8.2018



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.