HTC Vive


Virtuálna realita v podaní HTC a Valve

Dojmy pre PC


Aj keď sa to možno nezdá, virtuálna realita (VR) nie je niečo, čo vzniklo v priebehu posledných pár rokov. Firmy nás na príchod realisticky stvárnených svetov lákali už pred mnohými rokmi, pričom sa dané zariadenia nikdy nedostali v hromadnom merítku medzi bežných používateľov. Rôzne jednoduché okuliare na prosté pozeranie filmov sa síce ocitli aj v sériovej výrobe, no prehnané cenovky neumožnili tomuto hardvéru rozšírenie medzi masami. Vlnu VR však spustila firma s názvom Oculus, ktorá prišla s cieľom nasadiť túto technológiu (aj) do herného priemyslu. Tvorcovia začali skromne, na Kickstarteri. Podarilo sa im však vyzbierať 2,4 milióna dolárov, čo postavilo do pozoru nielen hráčov, ale aj veľké firmy. Mnohé z nich začali vo veľkom zvolávať svojich vývojových pracovníkov, dizajnérov a technikov, aby sa bližšie pozreli na tento nový fenomén. Ani Oculus už však nie je nezávislá spoločnosť, kedže ju v marci minulého roka odkúpil Facebook za dve miliardy dolárov.

Medzičasom sme sa však mohli zoznámiť s VR zariadeniami od ostatných firiem - Project Morpheus od Sony, Gear VR od Samsungu, Vive od HTC a Valve, no a, samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na kartónový Cardboard od Google. Oculus Rift a Project Morpheus pre PS4 sa dostanú na trh v prvom kvartáli budúceho roka, no HTC Vive plánuje svoje zariadenie vydať už počas tejto zimy. V krátkosti si môžeme zhrnúť technické parametre tejto trojice. Oculus Rift a HTC Vive využívajú displej s rozlíšením 2160x1200 (teda 1080x1200 pre jedno oko), pričom Project Morpheus 1920x1080 (960x1080 pre jedno oko). Oculus Rift a HTC Vive majú pozorovací uhol so šírkou 110 stupňov a Project Morpheus 100 stupňov. Pri obnovovacej frekvencii sa opäť zhoduje dvojica Oculus Rift a HTC s hodnotou 90Hz. Project Morpheus je ale na tom v tomto prípade lepšie a zvládne až 120Hz. Každé zo zariadení, samozrejme, obsahuje sériu citlivých gyroskopov, ktoré zachytávajú pohyby vašej hlavy a prenášajú ich do hry. Okrem gyroskopov pre sledovanie pohybu využívajú tiež sledovanie pomocou kamery či iných senzorov - napríklad v prípade Project Morpheus je to PlayStation kamera.

Počas Gamescomu sme boli pozvaní na vyskúšanie HTC Vive, ktoré je vyvíjané dvojicou HTC a Valve. Vkročili sme do tmavej miestnosti, kde boli v rohoch rozmiestené laserové senzory na sledovanie pohybu. Samozrejme, nejde o práve najpraktickejšie riešenie, ako použiť VR zariadenie - nie každý si môže dovoliť rezervovať celú miestnosť v dome či byte práve pre VR, no výsledok za to stojí. Váš pohyb sa s maximálnou presnosťou prenáša do virtuálneho prostredia.

Na zemi ležalo HTC Vive spolu s dvojicou ovládačov SteamVR. Musím sa priznať, že počas toho, keď som kráčal k stánku HTC, sa mi v hlave premietali rôzne hrozivé scenáre - začne sa mi točiť hlava, bude mi zle a podobne. Nemalo ísť o môj prvý kontakt s VR. Skúšal som už Oculus, takže som sa pripravoval na rôzne situácie a aspoň som mal s čím porovnávať. Pred nasadením HTC Vive mi dal jeden člen tímu stručné inštrukcie. Razom som sa ocitol v rozsiahlej bielej miestnosti s rôznymi ikonami okolo mňa. Pod sebou som mal ovládače SteamVR, ktoré vyzerali úplne rovnako ako v realite. Zohol som sa teda pre ne - bez najmenšej odchýlky ležali vo virtuálnom svete presne tam, kde v skutočnosti. Zobrať ich do rúk tak bolo maximálne prirodzené. Nezaznamenal som žiadnu negatívnu odozvu. Už po prvých sekundách som mal z HTC Vive dobrý pocit. V slúchadlách, ktoré som mal na hlave, som počul hlas člena tímu, ktorý mi neustále dával inštrukcie, kam by som sa mal pozerať alebo čo by som mal práve spraviť. Pomaly ma teda začal pripravovať na spustenie prvej z piatich ukážok.

Podmorský svet

Postavil som sa do stredu miestnosti a akoby lusknutím prsta som sa ocitol desiatky metrov pod hladinou mora, na palube potopenej lode. Okolo mňa spočiatku plávali menšie ryby v skupinách, no postupne prichádzali aj väčšie. Mohol som sa k nim priblížiť, pozrieť si ich z rôznych strán a uhlov. Pri prechádzaní po palube som mohol prísť až na kraj a pozrieť sa dole. Zrazu som však za sebou začul hluk - otočil som sa a blížila sa (nie, žralok to našťastie nebol) obrovská veľryba. „Je dobrá, nemusíte sa báť," hovoril hlas do mikrofónu. Plávala skutočne blízko, mohol som sa jej pozrieť aj priamo do oka, ktoré mala snáď väčšie ako moja hlava. Keď som sa však pozeral na kraj lode a blížiacu sa plutvu, nebol som si veru istý, či veľryba prejde bez kontaktu s plavidlom. Nakoniec ale loď ladne oboplávala a tým sa prvé demo skončilo.

Kuchárom na päť minút

Druhé demo bolo o niečo menej atmosferické, no prinášalo väčšiu interakciu s prostredím, a teda aj využitie ovládačov. Bola to jednoduchá kuchyňa (pravdepodobne v reštaurácii) so stolom plným surovín, hrncom na zapnutom sporáku a chýbať nemohla ani chladnička. Chytil som teda do rúk prvú zeleninu, ktorú som uvidel. Položil ju na dosku, zobral do ruky nôž a začal krájať. Prvý rez bol v pohode, pri druhom sa mi však nejakou náhodou podarilo nôž rozbiť - ach tie keramické nože. Našťastie však bol v kuchyni aj druhý, no ten skončil presne rovnako. Nezostávalo mi nič iné, len zobrať vajce, rozbiť ho, hodiť na tanier a priniesť k pultu (presne tak, bez varenia). Uchopiť do rúk vajce či nôž nepôsobilo úplne prirodzene, no manipulácia s nimi už bola lepšia, aj keď nie stopercentná. Čo teda mohlo byť spôsobené aj demom, kedže pri uchopení mi veci doslova skákali do rúk. V podstate by sa dal spôsob ovládania prirovnať k Surgeon Simulatoru. Kuchársku čapicu som zahodil a prešiel na ďalšie demo.

Vojna pekne zblízka

Tretie demo začalo vtipne. Po jeho zapnutí som sa objavil v strede stola, na ktorom mal prebiehať boj. Tak som trochu odstúpil a prešiel sa po miestnosti. Nejako sme však spoločne s prezentujúcim pozabudli, že je v miestnosti aj počítač, na ktorom ukážka beží. Ak je blízko vás stena, systém to zaznamená a do virtuálnej reality vám vsunie hranice všetkých stien, aby ste vedeli, kde presne ste, a teda do ničoho nenarazili. Stôl s počítačom do toho však nepatrí a tak nastala kolízia a pokazila sa kalibrácia. Po reštarte systému všetko opäť fungovalo ako má a konečne som mal stôl pred sebou.

Mohol som prejsť až „do stola", aj keď rozum pritom hovorí, že to predsa nepôjde. Na stole teda prebiehal boj dvoch strán - prví bojovníci boli skrytí v zákopoch, tí druhí vychádzali z „ničoho" a na rôznych bojových strojoch. Na jednotlivé postavičky sa dalo pozrieť pekne zblízka, no mohol som si tiež obzerať okolitú krajinu. Nešlo ale o žiadnu fotorealistickú ukážku, ale skôr o niečo v štýle hier z predošlej generácie, no aj napriek tomu som mal z dema dobrý pocit.

Umenie v priestore

V ďalšej zaujímavej ukážke som sa dostal do kože umelca so štetcom. K dispozícii som mal celú paletu neónových farieb. Podstatou bola možnosť kresliť v priestore. Rozhodol som sa teda nevymýšľať a vytvoril som jednoduchý dom so strechou a záhradou. Pri vytváraní „hĺbky" sa jednoducho stačilo prejsť po miestnosti a kresliť ďalej. Prechádzať sa pomedzi nakreslené čiary, ktoré nehybne visia v priestore, pôsobilo skutočne zaujímavo. Štetec ale nebol odkázaný len na farby. Obsahoval napríklad dúhu či listy, ktoré som hneď naukladal do záhrady môjho čerstvo postaveného domu.

Rozprávkový obchod

Posledná ukážka bola rozhodne najlepšia zo všetkých. Ocitol som sa v nádherne vyzerajúcom starom obchode. Nešlo však o nejaký obyčajný obchod, ale o Secret Shop z dobre známej hry - DOTA. Po krátkej prechádzke malým obchodom, v ktorom poslušne sedel malý drak, vstúpil do vnútra obchodník, ktorý mi podaroval svetlo a odišiel. Nebolo to však iba nejaké obyčajné svetlo, s ktorým by som si mal posvietiť v tmavých kútoch miestnosti. Po obchode boli rozmiestnené znaky, na ktoré som mohol položiť svetlo a na danom mieste som sa potom zmenšil. Ak som teda svetlo položil na znak na poličke, zmenšil som sa priamo na nej. Keď som sa otočil, vedľa mňa sedela (už) obrovská žaba. Ďalej som svetlo položil na okno za závesom, vďaka čomu som si mohol prezrieť okolie obchodu. E5?G-5HNK-8E77 (PSN)

Nakoniec som svetlo položil na policu vedľa knihy, ktorá sa zrazu začala hýbať a otáčať vo vzduchu. Najlepšie bolo, keď som sa chcel postaviť úplne na kraj tejto police - pred obrovskou výškou som mal skrátka rešpekt, aj keď to bolo len vo virtuálnej realite. Pomaly sa blížil záver dema, ktorý bol epický - nad obchodom sa zjavila obrovská príšera, ktorá si so sebou zobrala aj kúsok zo strechy. Išlo o zatiaľ najlepšie demo, aké som na VR hardvéri mohol skúsiť. Grafická stránka bola jednoducho výborná a doťahovala sa na animované rozprávky.

Niekoľko minút strávených s HTC Vive môžem hodnotiť iba pozitívne. Ukážky vo mne zanechali veľmi dobrý dojem, pohyby boli do virtuálneho sveta prenášané prirodzene a bez negatívnej odozvy. Obávaná nevoľnosť sa nedostavila a zo stánku HTC som odchádzal so skvelým pocitom. HTC Vive má rozhodne veľký potenciál, otázne však je, akou formou budú môcť využiť túto technológiu aj bežní zákazníci alebo hráči.


napísal play3man 19.8.2015



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.