Klasika, ale človek môže byť na hocičom závislý, závislosť sama o sebe nie je dobrá(vo väčšine prípadoch), avšak keď decko hrá hry, neznamená, že automaticky si musí pestovať závislosť, niektoré deti na tom fičia len preto, lebo ich naviedli iné, tomu sa hovorí trend, fungovalo to u nás na základke, keď všetci hrali CS 1.6 a funguje to aj naďalej, ľudia jednoducho idú s davom, to je jedna z ľudských vlastnosti, keďže nikto nechce vytŕčať z davu...
cez 110 kil nemam, ale vysoky tlak mam, cholesterol tiez a infarktu by som sa tiez necudoval, nakolko uz niekolko rokov nedokazem ani len pobehnut, aby mi neprdli vazy v kolenach, ci nieco podobne. takze zjavne nie je ani najzdravsie usportovat sa tak, ze si clovek "zoderie" kolena
ved jasne sam hram hry denne ale podla mna nieje najzdravsie sedet pri pc denne 12hodin co som aj napisal .... to ze si trenoval v minulosti je dobre sice koleno mas nie v najlepsom stave ale nemas cez 110kg vysoky tlak a cholesterol a nehrozi ti infarkt
Samozrejme kazdy ma narok travit svoj volny cas podla seba to co som ja napisal je len moj osobny nazor
a ja pisem ze nemas hrat a chatovat na teamspeaku ? to si zase odkial vycital ? Ja som napisal moznu odpoved na jeho dotaz a ktomu som dodal ze nechapem ludi co travia na pc 10 a viac hodin denne ... nikde som nenapisal ze je zle hrat hry a komunikovat pri tom ... sam hram hry denne
Ze navykové fortnite.To ste nevideli mna keď som mal 12 a dostali sme s bratom PS2 Fat a GTA 3.Nevedel som či som hladny,či mi treba na WC a ani či je vonku svetlo alebo tma
To kde si nabral také anti-logické myslenie :D Veď chlastanie, fetovanie, nadmerne hranie, závislosť na cukre, závislosť na porne...to všetko sú škodlivé závislosti, to že niekto nájde nejakú ďalšiu neznamená že ostatné sú automaticky v poriadku.
Porovnávať užívanie návykovej látky s trávením času pri hre, kde zrelaxujem je ozaj rozumné. A čo sa týka závislosti ako takej, tak človek dokáže byť závislý na hocičom pokiaľ mu tá činnosť extrémne zasahuje do života a venuje jej extrémne veľa času. Treba si len vedieť určiť hranicu, že kedy je to už veľa a kedy to je ešte v poriadku a dokážem sa venovať dôležitejším veciam.
(l.6)
(l.82)