15+1 hier ktoré zmenili môj pohľad n...

napísal WIRRUS 10.6.2016 pre PC

Užívateľský článok

Na nete narazíte na plno článkov s názvom „Games you have to play before you die“. Veľmi rád tieto články čítam/videá pozerám. Zaujímavé je, že hry v týchto zoznamoch sa poväčšine opakujú. Na týchto zoznamoch sú hry, ktoré určitým spôsobom utkveli v srdciach hráčov svojím príbehom, postavami ba aj technologickými novinkami – pravdepodobne určili nové trendy a tie sa stali pre súčasnú generáciu pravidlom – systém krytia v TPS, QTE, automatické dopĺňanie zdravia a pod.

 

Vyššie som spomínal tie zoznamy prelomových hier, často klasík, kultov. Rád by som zobral túto tému z môjho uhla pohľadu, preto aj ten názov článku – „15+1 hier ktoré zmenili môj prístup k hraniu“. Hry v tomto zozname v určitej miere ovplyvnili moje budúce zmýšľanie o hernej komunite, o možnostiach daného žánru. Pochopil som, že rpg nemusí byť len o loote, že hra aby urobila dieru do sveta nemusí bežať na poslednom cryengine. Väčšinu hier zo zoznamu som nehral v dobe kedy vyšli kvôli veku (dvojročný som vážne ešte nevedel hrať JRPG :)). Sú tam hry, ktoré som hral s časovým odstupom aj 10 rokov a aj po tej dobe ma dokázali ohúriť. Myslím si, že vlastnosť hry ako je nadčasovosť je raritná vlastnosť v dnešnej dobe. Taktiež si netreba mýliť tento zoznam s Top 15 obľúbených hier. Takže toľko k úvodu, prajem príjemné čítanie...

 

15. Half Life 2

 

Môj zoznam začínam s touto hernou peckou. Už prvý diel búral všetky zaužívané predsudky o doomovkach. Druhý diel je prototyp správneho pokračovania. Vylepšil herné mechaniky (mix akcie a kvázi-hádaniek), na rok 2004 neuveriteľnú grafiku a hlavne havoc fyziku. A práve fyzika je najviac skloňovaná s titulom Half Life 2. Myslím, že od roku 2004 som takto zábavne využitú fyziku a v podstate technológiu nevidel. Predsa len gravity gun je... počkej si.... LEGENDÁRNI :). A práve kvôli gravity gun a svojím inteligentným prístupom k príbehu alebo hrateľnosti si táto hra u mňa získala pätnáste miesto. A teraz už len čakať na tretí diel...

 

 

14. Diablo 2

 

Jediná herná séria čo som od blizzardu hral. Ďalší príklad ako by malo vyzerať pokračovanie. Diablo dva... Ach tie večery prechádzaním náhodne generovaných dungeonov. Komu by nedošla, tak od tejto hry pochádza pojem „diablovka“. Toľko rôzneho lootu. Keďže nebol internet, mal som stiahnuté stránky so sadami, legendárne zbrane a kombinácie do horadrickej kocky. Toto bola číra zábava. Ja osobne hry ako Destiny, Borderlands a dokonca ani Diablo 3 nemusím. Ale toto ? toto je proste srdcovka. A to nehovorím čo všetko dodal datadisk. Proste takto by mala vyzerať hra! Stovky hodín gameplayu, neuveriteľná znovuhrateľnosť a ten pocit satisfakcie keď pozbierate celú sadu? To sa nedá slovami opísať...:)

 

 

13. Super Mario Galaxy séria

 

Okey. Väčšina hráčov v našich končinách začínala práve s úplne prvým dielom tejto legendárnej plošinovky od big N. Vtedy sme to samozrejme hrali na polystatione na kazetke 1000+1 games. Dôvod prečo práve prvý diel nie je na tom zozname ale jedna z najnovších hier v sérii je prostý. Je len málo novodobých plošinoviek, čo by dokázali takto návykovo chytiť a nepustiť. Pre mňa je to jednoznačne najlepšia plošinovka ever. Hral som ich celkom dosť a musím uznať že, nijaká herná séria nedokázala vylepšiť žáner čistokrvných skákačiek tak ako SM. Buď pridali zbrane (Ratchet and Clank séria – inak tiež bomba hra) alebo pridali stealth (Sly séria) lenže týmto v určitej miere menia žáner. Inovovať už po stýkrát tú istú hru a tak dobre ako Galaxy 1 a 2 dokáže len Nintendo. Každý z levelov je iný - to platí o obidvoch dieloch! Fakt, že aj po tridsiatich rokoch vydávania tých istých hier s plusom na konte to len potvrdzuje.

 

 

12. Xenoblade Chronicles

 

Keď som si kupoval wii prvýkrát tak samozrejme som pozeral top 10 hier a tento herný skvost sa objavoval vždy v popredných priečkach. Tak som to vyskúšal, no nečakal som vážne niečo tak výnimočné. Kecy, že wiičko je detská konzola kľudne môžete odložiť stranou. Toto je totižto jedno z najlepších JRPG aké som hral, u mňa jednoznačne najlepšia hra na wii. Pri pri prvom zapnutí ma hneď prekvapil skvelý a rýchly súbojový systém a na pomery wii krásna grafika. Oproti The Last Story (taktiež wii JRPG) má síce slabšie vykreslené postavy ale to kompenzuje nádherný otvorený svet. Pri niektorých scenériách mi spadla sánka. To všetko doplnené o skvelý príbeh množstvo predmetov a nekonečné množstvo sidequestov. Človek by až neveril že niečo tak obrovské dokáže wii. Audio stránku som si schválne nechal až na koniec. Jednej z najlepších soundtrackov v hrách. Melódia You will know our names je proste pecka a dá sa počúvať stále dookola. Jediný nedostatok je britský prízvuk postáv ktorý mne osobne nesedel. Jednoducho, desiatková hra.

 

 

11. The Walking Dead

 

Mám rád príbehové hry. Mám rád hry ako je Fahrenheit alebo Heavy Rain. A preto mi táto hra neskutočne sadla. Jedno leto som si každý večer dal jednu epizódu. Skvele napísaný príbeh, postavy a rozhodnutia ktoré niečo znamenali. Mal som veľmi rád keď som si na konci každej epizódy mohol pozrieť aké som hovädo že iba 3% ľudí zvolilo tú možnosť. Jedna z mála hier kde QTE fakt mali význam a príbeh sa uberal tak, ako hráč chcel. Graficky mi hra sedela – veď predsa len je podľa komixu. Každý príbehová hra s viacerými možnosťami/koncami by si od TWD mala brať príklad. A fakt, že je to asi jedna z troch hier pri ktorej som sa na konci mal vážne divný pocit zo seba ako hráča ma len utvrdzuje v tom, že TWD je klenot.

 

 

10. Silent Hill 1-3

 

Vzhľadom na to, že pri vydaní som bol dosť mladý tak som nejako nevedel pochopiť význam toho, že chcem srať bobky pri telke. A preto tieto hry som si zahral až s odstupom času – cca 2 roky dozadu. Môj obľúbený diel z týchto troch je trojka, ale každému sadne niečo iné. Zaujímavosťou tejto survival horror série je to, že v každej hre je iný typ strachu. Napíšem to dosť jednoducho, tak aby každý pochopil čo myslím. Prvý diel – zoznámenie sa so svetom SH. Najviac psycho (škola). Druhý diel – celý diel je postavený na pochybnej psychike hlavnej postavy, celý „Silent Hill“ je vlastne iba obraz svedomia hlavnej postavy, väznica ku koncu hry je jednoznačne najhoršie miesto kde so bol v hrách. Tretí diel – nepriame pokračovanie jednotky, najviac ,,hnusoidný“ diel. Krv na stenách, krv všade, tečie zo všetkého... Každý diel je iný, každý diel je skvelý. Hry staré viac ako desať rokov a stále som nehral nič čo by ma viac vystrašilo. Samozrejme sú hry ako Outlast, Amnesia a pod. Lenže to sú prvoplánové horrory s „hlúpym“ príbeh, ktoré sú na to iba vystrašili. U Silent Hill vás vždy ťahá dopredu príbeh, aj keď viete čo bude za ďalšími dverami a nechcete tam vstúpiť. Ale musíte aby ste sa nakoniec našli Jamesovu mŕtvu ženu, Cheryl v jednotke alebo otca v trojke. Jednoznačne vrchol survival horror žánru.

 

 

 

9. Resident Evil 4

 

Jedna z mála hier na tomto zozname, ktorú som prešiel viackrát (asi 6x). V mojom prípade tento fakt už niečo naznačuje. Je to moja obľúbená Resident Evil hra. Z časti preto, lebo diely po štvorke sú slabšie a z časti preto, lebo nie som veľký fanúšik starých dielov. Skúšal som snáď všetky, najviac som hral jednotku no aj tak som sa nevedel donútiť ju dohrať. S univerzom som oboznámený skrz brata – die hard fan, ale hrateľnosť mi skrátka nerezala (pritom SH1 mám strašne rád). No a späť k štvorke. Aj keď si ju zahrám po toľkej dobe, vždy ma svojou nestarnúcou hrateľnosťou dokáže zabaviť na dlhé hodiny. Aj cez vyššiu mieru akcie oproti starším dielom dokáže vystrašiť, potrápiť hlavu a nahnať adrenalín survival aspektom – nedostatok snáď všetkého. U mňa top TPS akcia, jedna z top hier na ps2, top Resident Evil hra. Jednoznačne 10/10.

 

 

8. Okami

 

Som fanúšik Zelda hier. Som fanúšik japonských hier. Som fanúšik divných hier. Kombinácia týchto troch v nádhernej grafike + skvelá hudba = Okami. Tento Zelda klon na ps2  je najkrajšie umelecké dielo aké som hral. Pri tomto 60 hodinovom dobrodružstve si vážne uvedomíte, prečo hráte hry. V hernom svete kde prevláda násilie, brutalita Okami je svetlo na konci tunela. Táto hra mi dokázala, že vážne existujú hrateľné umelecké diela. Je len málo hier ako toto – ktoré sa na nič nehrajú, idú si svoje a okami to robí sakra dobre. To sa odzrkadlilo aj na predajoch – sotva pokryli náklady, vzhľadom na úzke publikum na ktoré bola hra smerovaná. Zisky nezachránili ani viaceré reedicie hry čo je smutné, keď zoberieme v úvahu obsahovú kvalitu hry. Pokračovania sa žiaľbohu (asi) nedočkáme.

 

 

7. God Of War séria

 

Keď už po určitých rokoch moja herná mašina (cháp prvý počítač) bola neschopná spúšťať najnovšie hry (cháp obdobie roka 2006) bolo na čase vymyslieť niečo nové. Samozrejme jednoduchšie a lacnejšie ako platiť nový počítač poprípade komponenty bolo zaobstarať si vtedy už staršiu ps2 za rozumný peniaz. Tak brat z intráku doniesol domov ps2ku, ja od spolužiaka nejakú šupa hru, ,,kde môžeš trhať na kusy, odtrhnúť hlavu“ citujem. Vážne, tak mi to v siedmej triede spolužiak opísal. No takže prvá hra ktorú som hral na mojej novej ps2 bola prvá časť GOW. Som mu za to vďačný z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj fakt, že nebyť GOW tak by som asi nikdy nepresedlal na konzoly. Jedna z najlepších sérií na playstation ? Samozrejme... Na svoju dobu grafický neuveriteľná, herne božská. GOW je pre mňa topka v hack n´ slash žánri. Prekonáva Devil May Cry, Bayonettu, Darksiders atď... Dôvod, prečo je na tomto zozname hneď uvediem - takto by mala vyzerať exkluzivita, systemseller. Charizmatický Kratos, skvelé zasadenie, uveriteľný príbeh (v rámci normy mytológie) ale hlavne – spomínaná hrateľnosť. Taktiež za zmienku stoja pokračovania, ktoré vlastne neprinášajú nič nové ale ani po troch dieloch + psp diely (Ascension nespomínam zámerne) sa neohrajú.

 

 

6. Planescape: Torment

 

Megahra ktorá ma dlhú dobu obchádzala. Za to môžem byť jedine rád, pretože po dlhom odkladaní som si ju vedel toľkonásobne viac užiť. Dôkazom je aj to, že aj po sedemnástich rokoch od vydania môže neskutočne očariť a vtiahnuť do herného svet. Nosným pilierom tejto hry je vynikajúci príbeh o ktorom nepochybujem výnimočnosť v druhej polovici deväťdesiatich rokoch.  Ako som spomínal, príbeh – honba za pravdou, smrteľnosťou v podstate hľadaním seba samého je motorom celého tohto skvostného rpgéčka zo starej školy. 40-hodinovú cestu svetom Planescape vám budú spríjemňovať súboje na báze kôl – modifikované pravidlá D&D dobré známe zo série Baldur´s Gate. Grafická stránka taktiež používa infinity engine známy z BG série. Proste touto hrou BioWare udrel klinec po hlavičke a urobil všetko správne. Hra je na zozname samozrejme kvôli skvelému, nekonvenčnému príbehu z ktorého aj nové hry by si mali brať príklad.

 

 

5. Baldur´s Gate séria

 

Sesterská séria s hrou opísanou o pár riadkov vyššie. Pre mňa zlaté obdobie rpg, top hry od firmy BioWare. Aj keď PT exceluje v príbehu, BG o mnoho nezaostáva. Navyše ho dopĺňa o skvelé rpg prvky, zaujímavé súboje, veľkolepé mesta. To všetko sprevádzané megalomanskou, zapamätateľnou hudbou. Mixom tohto všetkého vám vznikne jedno z najlepších západných rpg. Oba diely série sú skvelé (aj s datadiskami), oba diely si treba zahrať. Najlepšie poporiadku s importovaní postavy, čo vám znásobí zážitok z hrania. Postavy v hre sú skvele napísané, väčšina má za sebou bohaté obdobie. Questy a sidequesty majú svoju hĺbku, často ich možno riešiť viacerými spôsobmi. Grafika na svoju dobú bola excelentná, avšak ani po prevedení do HD nestráca svoje čaro. A tak, ak vás staršie hry od BioWare (Baldur, Icewind Dale alebo Planescape: Torment) obišli, určite sa k ním vráťte. V prvých dvoch dokonca s Enhanced Edition verziami, pripodobenými pre terajšie štandardy.

 

 

4. Fable: The Lost Chapters

 

Bolo nudné nedeľné popoludnie. Prehraboval som sa hrami a zrazu som narazil na Fable. Nainštaloval som tie štyri cédečka a vyskúšal som to. Už na začiatku, kde začínate ako malý chlapec som vedel, že Fable bude niečo výnimočné.  A nemýlil som sa. Skvelý začiatok vás pekne vtiahne do deja a predstaví vám hlavnú mechaniku hry – rozhodovanie medzi dobrom a zlom. Každý quest v hre je totižto možné splniť dobrým spôsobom alebo zlým. Celý dej tohto akčného rpg sa nesie  príjemnom rozprávkam štýle, sprevádzané nádhernou rozprávkovou hudbou. Drobnosti ako súťaž v kopaní do sliepok alebo odhaľovanie nevery v dedinke odľahčenú atmosféru hry iba utvrdzuje. Všetky tieto mechaniky mi veľmi sadli a tak dostali túto hru do môjho srdca – patrí medzi moje top 10 hry. Čo sa žiaľ nedá povedať o ďalších dvoch pokračovaniach...

 


 

3. The Legend Of Zelda: Ocarina of Time

 

Jedna z najznámejších sérii vo svete. Jedna z najpredávanejších herných sérií vo svete. Avšak v našich končinách je trošku zakríknutá a zaslúžila by si oveľa viac pozornosti ako v iných krajinách. Tak to bolo donedávna aj so mnou. Bol som oboznámený s nejakou postavičkou v zelenom obleku – samozrejme som si myslel že jeho meno je Zelda :). Moja obsesia touto hrou začala až jej remakom na 3ds. Prekvapilo ma, ako použité herné mechaniky fungujú aj po toľkej dobe. Podotýkam že hrateľnosť sa nemení cca od roku 1992 (od SNES vezrie hry) po najnovšiu zeldu (na WIIčku), mení sa iba grafika. A stále je to skvele hrateľné. Po celú dobu hrania som mal pocit nostalgie (aj keď som to nikdy predtým nehral). Ocarina of Time stelesnenie konzolových retro hier. Hrateľnosť, ktorú ste v deväťdesiatych rokoch na pc rozhodne nemali. Ocarina of Time bola láska na prvý pohľad. Som rád že zahraním remaku som našiel ďalšiu moju obľúbenú hernú sériu. To že hra si zaslúži miesto na tomto zozname podtrhuje aj fakt, že hra patrí medzi najlepšie hodnotený hry – ever.

 

 

2. Final Fantasy Séria

 

Nikdy nekončiaca séria. Možno som ovplyvnený mainstreamom ale FF je moja obľúbená JRPG séria. Možno odporúčam väčšinu dielov ale moje srdcovky sú: VII, X, XII. Tieto tri diely skvelo definujú, prečo milujem japonské rpg. Začnime sedmičkou. Kult sám o sebe. Každý musí poznať tento diel. Jeden z mála dielov (konkrétne tri) na ktoré vyšli priame príbehové pokračovania. Najlepšie postavy v sérii, najlepší soundtrack, najlepší príbeh, dodnes pre mňa neprekonaný systém matérii... Takto má vyzerať systemseller pre konzolu. Teším sa na remake aj keď mám mierne obavy. Okey, prejdime k desiatke. Opakujem sa, ale aj takto má vyzerať systemseller konzoly. Na svoju dobu nádherná grafika (odporúčam remaster, aj po tých rokoch, mierne vylepšená vyzerá super :)). Pre mňa najlepší súbojový systém v sérii. Ťahy sú veľmi príjemné na taktizovanie. Osobne mám rád systém tvorby ultimátnych zbraní aj keď niektoré challenge sú dosť v pi. Dokonalosť tejto hry viem definovať v mojom prípade nasledujúcou vetou: Jediná hra z ktorej mám platinu na ps3 :). No a prejdime k čiernej ovci série. Ku dvanástke mám zvláštny vzťah. Pri prvom pohľade keď vyšla sa mi nepáčila (rozumej, nevedel som prísť na chuť herným mechanikám). Keď som si hru asi pred troma rokmi zapol znova, nevypol som ju pokiaľ som nemal všetko splnené. Pravdepodobne jediná hra ktorú som hral vkuse, jediná hra na ktorej som bol závislý. Dokázal som ju hrať do šiestej rána a to prosimpekne tri roky dozadu. neskutočný herný zážitok. Herne spolu s xenoblade vrchol JRPG žánru. V tejto hre som musel mať všetko (zodiac spear, genji armour, zabil som aj Yiazat-a; trvalo mi to osem hodín :)). Tak a toto sú moje obľúbené diely v sérii. Jeden z mojich najobľúbenejších hier vôbec, dôvod prečo hrám hry – skvelá zábava, grafika každým dielo rúca stanovené štandardy, príbeh je hearttouching každým dielom. A tomu čo nehral žiaden diel, odporúčam diely začať s dielmi z ps1 éry.

 

 

1.Metal Gear Solid

 

Takže po tom ukecanom článku sme sa konečne dostali na koniec. No môže to byť niečo iné ako tento herný skvost? MGS séria je to najlepšie čo mohlo postretnúť hernú scénu. Spolu s FF hrami je to srdcovka už od môjho útleho veku, keď sme u bratranca slintali nad ps1. Toľko nostalgie koľko zažívam pri hraní jednotky a dvojky ako mám pri tejto hernej sérii nezažívam pri nijakej inej. Takže idem vypisovať aké má táto hra prvenstvá u mňa, čo pre mňa vlastne znamená a ako zmenila (a každým znovudohratím) mení môj pohľad na hry. No prvom rade je to samozrejme moja obľúbená herná séria. Jednotku som prešiel štyrikrát, dvojku osemkrát, trojku štyrikrát, štvorku dvakrát. Ku päťke som sa ešte nedostal – nejako nemám chuť na ňu (a ani HW – pc zvláda ledva na medium, na starom xboxe sa mi hrať nechce) aj keď som veľký fanúšik. To dokazuje ako tú sériu milujem – môžem ju hrať stále dookola a stále ma bude baviť, ten svet MGS, postavy, každým dohraním dielu totižto objavím niečo nové. Každý diel je jedinečný, v určitých oblastiach lepší ako ten predchádzajúci. Som jeden z mála, ale môj obľúbený diel je dvojka. Je to asi iba z nostalgie, ale je to tak. Pamätám si, že keď to vyšlo bolo to všade. V telke, v časopisoch, mala to byť najväčšia hra všetkých čias. MGS je druhou hrou na tomto zozname, ktorá ma dokázala takmer rozplakať – a to na konci štvrtého dielu. Nebol som smutný z príbehu ale z toho, že celé to univerzum končí. To som ešte nevedel, že bude nejaký piaty diel, ktorý vlastne ani nemal byť. O toľko viac som sa naň tešil, o toľko viac som sklamaný. No ale vráťme sa k sérii. Samozrejme topka je príbeh, v ktorom sa málokto stopercentne vyzná, ani sám Kojima v tom nemá úplne jasno. Milujem tie dlhé animačky v každom diely, v pozadí ktorých hrá najlepší soundtrack v hrách aký som kedy počul. MGS séria obsahuje postavy ktoré si musíte zamilovať, či už tie dobré ale tie proti ktorým stojíte. Osobne, najobľúbenejšia postava z celého MGS univerza je Sniper Wolf z jednotky a animačka po jej súboji je niečo, čo si môžem pozrieť aj tisíckrát a vždy ma to dostane. Taktiež nás s bratom donútila zaobstarať si ps3 – kvôli MGS4. Ďalší vynikajúci diel. Absolútne mi nevadili aj hodinové cutscény. Veď o tom tá hra je. Mnohých najobľúbenejšia trojka je príklad hry ktorá mi každým dohraním dá niečo naviac. Po prvom dohraní to bol môj najmenej obľúbený diel. Každou novou hrou si všímam viac a viac detailov čo ma núti mať trojku radšej a radšej. MGS je proste pinnacle of gaming. Vždy keď mám hernú krízu (cháp nemám chuť nič hrať alebo nemám čo hrať) dám si tieto štyri diely za sebou a som zahojený. Keď vážne existuje niekto kto nehral žiaden diel zo série tak mu to odporúčam a zároveň závidím :). 

 

 

 

Bonus – Tony Hawk´s Pro Skater séria

 

Je to trošku odklon od ostatných hier na tomto zozname. Ale nedalo mi neopomenúť hernú ktorá ovplyvnila jednu celú generáciu. Kvôli dvojke (legendary) som začal skejtovať, obliekať sa tak, ako sa obliekam, soundtrack ovplyvnil môj hudobný vkus. Hlavne prvé diely 1- 4 boli peckové. Hral  som všetky časti a musím uznať že to išlo dolu vodou. Avšak každá časť dokáže na určitú dobu zabaviť. Môj obľúbený diel je THPS 3 – nikdy nezabudnem ako sme v škole na pspčku prechádzali kolo Airport a prekonávali najvyššie kombo :). Tak asi toľko k jedinej športovej hre ktorú som kedy hral. 

 






Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2017 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.