8.5

Life is Strange


Keď sa krása skrýva vnútri

Recenzia pre PC, PS3, PS4, Xbox360, Xbox One
jedinečná atmosféra
množstvo odkazov
skvelá hudba a veľmi dobrý dabing
vaše rozhodnutia majú dopad na dej
sympatická postava
veľmi dobrá práca s materiálom a mechanizmami
dĺžka (12-15 hodín)
drobnosti v príbehu a nezodpovedaná tá najdôležitejšia otázka
ovládanie
nevýrazné tváre
posledná epizóda sa dala zvládnuť aj lepšie


Francúzske štúdio Dontnod Entertainment na trhu nie je dlho a zatiaľ nám títo vývojári priniesli len dva vlastné tituly. Hneď v Remember Me, čo bola ich prvotina, veľmi dobre predviedli svoje možnosti a aj skúsenosti. Ako sa však teraz ukazuje, doma sú niekde úplne inde. Po akčne zameranom sci-fi Remember Me sa totiž rozhodli pre výraznú zmenu. Nielenže prešli na adventúru, ale odhodlali sa vstúpiť do spoločného ringu s Telltale, ktorí v očiach súčasných hráčov tomuto žánru svojím vlastným spôsobom kraľujú. A musíme povedať, že im Francúzi od januára v tomto ringu uštedrili až nepekné KO.

Life is Strange je zo strany autorov trochu experiment, no je to ďalšia z radu moderných adventúr, ktoré skôr stavajú na filmový dojem, rozhodnutia v rámci príbehu a hrateľnosť v nich raz za čas ide bokom na úkor pasívneho sledovania deja. V rámci týchto hier veľmi dobre funguje epizodický formát. Každá epizóda je navrhnutá ako samostatný celok, no postupne sa na seba nabaľujú ako snehová guľa a to skutočné vyvrcholenie príde až vo finále. Dontnod to možno trošku prehnali a nechali nás čakať až nepríjemne dlho. No oplatilo sa.

Na začiatok netradičného dobrodružstva mladej Max sme sa pozreli už v úvode roka. Teraz sa celý kruh uzavrel a to najťažšie obdobie svojho života má za sebou. Pre ňu to bolo len pár dní, no zmenili ju na nepoznanie. Tichá, plachá, ale zároveň inteligentná. Nie príliš populárna, no ani ju na škole priamo nešikanovali. V prvom rade si ale bola neistá sama sebou. Dnes sa na ňu pozeráte úplne inak a taktiež to robí aj svet okolo nej. Max je silná, plná sebavedomia a odvahy. Stále k sebe prehovára vo vnútorných monológoch a možno aj práve vďaka tomu si ju opakovane viete zamilovať.

Jedinečná atmosféra hry si vás získa.



Prvá epizóda bola plná prísľubov netradičného herného zážitku, no mala aj svoje muchy. V prvom rade v nej chýbala poriadna gradácia deja a taktiež nepracovala ideálne s vedľajšími postavami. To je teraz skutočne minulosťou a vypäté dynamické momenty sú striedané silnými emocionálnymi chvíľkami vo svete, ktorý vás do seba vtiahne. Dokážete sa v ňom nájsť. Nemusíte sa nutne s niekým stotožniť, no predstavuje známe prostredie a situácie, ktoré sú vám blízke. Je to hra zo života a zároveň sci-fi ako vyšité. Vie byť dojemná, napínavá, dokonca aj surrealistická alebo aj detektívka. Má mnoho známych aj neznámych tvárí a to je jej najsilnejšia časť.

Max je teda na začiatku obyčajná tínedžerka, ktorá navštevuje strednú školu a chce sa venovať fotografii. Práve tá je kľúčovým elementom hry a rámcuje hru od jej úvodu až po záver. Navyše je hra fakticky bohatá aj po tejto stránke, takže vás o to viac osloví, ak sa o fotografiu sami zaujímate. Je to práve fotografia a s ňou spojená nešťastná náhoda, ktoré dajú Max nadprirodzené schopnosti. Ani nevie ako, no dokáže manipulovať s časom. Dokáže sa posunúť o chvíľku späť a zmeniť priebeh udalostí alebo svoje rozhodnutie. No s touto schopnosťou sa okolo Max začínajú diať záhadné veci a vo vzduchu visí hrozba obrovskej katastrofy.

Na pozadí toho všetkého je navyše tajomstvo zmiznutia jednej zo študentiek, ktoré Max nedá spávať a možno sa jej týka viac, než by ste si mysleli. Hra postupne v priebehu epizód odhaľuje viac z veľkého celku, no rada vás berie aj na rôzne odbočky. Niektoré sú slepé uličky a hneď vás vrátia späť (ako napríklad pasáž v alternatívnej realite v štýle „čo ak“), iné sa vetvia ďalej a predstavia vám nové postavy, no taktiež vás vedia zaviesť k poriadne nebezpečným situáciám. A výsledok často závisí len na vás a na tom, ako sa zachováte. Niekedy sa pripravíte o možných spojencov, inokedy vám niečo dôležité unikne. Často sa ale o tých pár momentov môžete vrátiť späť a pokojne zmeniť vlastný dialóg.

Návrat v čase je kľúčom k progresu v Life is Strange. Vyriešite ním hádanky, pohnete sa ďalej v dialógoch a aj sa vyhnete nebezpečným situáciám. Niekedy napríklad v dialógu získate kľúčovú informáciu, no potrebujete ju rozvinúť a postava sa už s vami nechce baviť. Vrátite sa späť a zahráte na inú notu. Nechtiac rozbijete predmet, ktorý potrebujete a aj vtedy je na to jednoduché riešenie. A neraz vám pôjde o krk, lebo neviete, komu môžete veriť. Aj vtedy sa dokážete vrátiť späť a zachrániť si kožu. Neustále musíte rozmýšľať, ako si dokážete svojou schopnosťou pomôcť. A taktiež aký výsledok je v budúcnosti pre vás ten najlepší.

Hra je hlavne o vzťahoch a až na jeden (neprezradíme ktorý) si dokážete všetky nejakým spôsobom pokaziť alebo vylepšiť. Z toho pre vás vyplývajú dôsledky, no občas vás aj trochu hryzie svedomie a od druhej epizódy vám konečne na postavách začne záležať. Musíte tak hrať prezieravo a kalkulovať s rozhodnutiami, no nie vždy dokážete predvídať, čo vás čaká. Pritom často na tom, čo poviete alebo spravíte, závisia životy. A nie, hra sa vás nehanbí takto citovo vydierať, lebo s tým autori vedeli pracovať. Možno sú trochu vypočítaví a je to vidno aj na tom, ako vás vedú hrou, viac vás nakláňajú na stranu jedného z dvoch možných koncov, no kým sa k nemu dopracujete, máte tu skutočne množstvo priestoru na objavovanie sveta a skúmanie možností.

Každá epizóda je o inom a má vlastnú atmosféru. Prvá je o spoznaní Max a stretnutí s Chloe, ktorá otrasie vaším životom. V druhej preskúmate svoje nové schopnosti. V tretej vás čaká veľké poučenie a vo štvrtej veľké odhalenie. Posledná je už len taký príbehový dojazd a emocionálna bomba, ktorá vám vybuchne rovno do tváre, len až tak veľa nehráte. A pri tom všetkom hra vie stále skúmať vaše morálne zásady a navyše dokáže „neklišoidným" spôsobom povedať, že s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť.

A toto je ďalšia zo silných stránok Life is Strange. Srší z nej atmosféra ako z dobrého nezávislého filmu a je plná popkultúrnych odkazov. Neraz tu nájdete narážky na Twin Peaks, Firefly, Final Fantasy alebo dokonca Ministry of Silly Walking skeč od Monty Python. Navyše hra umne cituje iné známe diela, čím kompenzuje to, že sama nie je práve originálna. Perfektne to je vidno na prípade filmu Butterfly Effect a poviedky A Sound of Thunder, ktorá prišla s efektom motýlích krídiel. Tá katastrofa, ktorá nad vami visí, má niekde svoj začiatok. A čím ďalej v príbehu ste, tým viac ste si istí tým, že viete presne kde.

Navyše si Life is Strange dokážete len tak užívať, ani nemusíte aktívne hrať. Pustíte sa do debaty s bezdomovkyňou alebo rybárom a strávite tým pár minút, aj keď to nie sú dôležité postavy. Budete fotiť a zbierať si fotky do albumu či listovať esemeskami od známych aj neznámych. A občas si len tak sadnete, budete užívať prostredie, hudbu a ponoríte sa do myšlienok hlavnej hrdinky, ktorá si má vždy čo povedať.

Ako sa nabaľuje jeden divný jav na druhý, budete tušiť, aké to bude mať rozuzlenie.



Veľký podiel na vydarenej atmosfére má aj výborná hudba, ktorej sa nedokážete nabažiť. Mogwai, Syd Matters a ďalší sú len špičkou ľadovca príjemnej alternatívnej hudby, ktorá sa vám len tak ľahko nezunuje a hlavne ju nepočujete každý deň v každom rádiu. Za zmienku stojí aj originálna hudba pre hru, ktorá sa taktiež nesie v príjemných gitarových tónoch a stojí za ňou frontman zo Syd Matters. Bohužiaľ, o grafike to neplatí a nevyzerá práve najvábnejšie. K hre pasuje, ide z nej trochu dojem olejomaľby na tradičných herných postavách, no mohla by byť trošku pestrejšia a prepracovanejšia. Hlavne je škoda, že sa výborný dabing stráca v nevýrazných výrazoch postáv a v nezosynchronizovanom pohybe ich pier. Najmä pri emocionálne vypätých scénach (prakticky celý záver) to bije do očí.

Ideálna nie je ani situácia v niektorých ďalších oblastiach. Jednou z nich je ovládanie. Pohyb hlavnej postavy je síce trochu kostrbatý, ale nie je to nič, cez čo by ste sa nepreniesli. Interakcia je už na tom horšie, a to hlavne na PC, ak chcete hrať myšou. Musíte sa nachádzať na správnom mieste, pozerať sa správnym smerom a potom musíte stlačiť ľavé myšítko a pohnúť smerom k akcii, ktorú chcete zvoliť. Občas sme vo štvrtej epizóde narazili aj na bug s vracaním sa v čase, kedy bolo potrebné reštartovať checkpoint, keďže Max zostala zaseknutá v čase a nedalo sa nikam pohnúť. A netreba zabúdať ani na to, že sa v hre nedozviete odpoveď na prakticky najzásadnejšiu otázku v hre. No podobne autori odignorovali aj niekoľko ďalších menších otázok a vytvorili nejaký ten paradox.

Každopádne však Dontnod v Life is Strange dokázali veľké divy. Priniesli hru s jedinečnou a pohlcujúcou atmosférou, sympatickou hlavnou hrdinkou a záhadou, ktorá vás udrží až do konca. Vytvorili modernú adventúru vo filmovom štýle, kde dialógy majú hlavu a pätu a hlavne rozhodnutia majú zmysel a skutočný dopad. Dojem umocňuje skvelá (až takmer učebnicová) práca s kamerou a vynikajúca hudba. A vďaka tomu všetkému radi odpustíte tých pár chýb, nezodpovedaných otázok, slabší rozbeh v prvej epizóde a možno až príliš naťahovanú poslednú epizódu, ktorá ani neponúkne veľa zaujímavého hrania a skôr sa sústredí na emocionálnu horskú dráhu, pričom konceptom sa točí v kruhu.


Hardverové požiadavky:
Minimum: Dualcore CPU 2GHz; 2GB RAM; 512MB VGA; 3GB HDD
Optimum: Dualcore CPU 3GHz; 2GB RAM; 1GB VGA



napísal matus_ace 27.10.2015



Diskusia

      Pre možnosť pridania komentáru musíte byť prihlásený.

Zaregistrujte sa, alebo použite facebook autentifikáciu facebook login




ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2017 SECTOR Online Entertainment   /  
kontakt: sector@sector.sk


Pre vstup na plnú web stránku sector.sk, kliknite sem www.sector.sk.