Invizimals: Shadow Zone

Periféria PSP Go! Cam sa dočkala ďalších dvoch hier, čo by v praxi mohlo znamenať, že kamerka je znova o čosi menej zbytočná, nie je to však celkom tak. Iste, Invizimals: Shadow Zone aj EyePet pre PSP sú v zásade milé hry, ale hry orientované predovšetkým na detského hráča, a myslíme skutočné decko, nie dvanásťročných výrastkov, čo po nociach v klanoch vymetajú online ihriská. Tí by sa obom hrám akurát tak vysmiali. Lebo onen detský aspekt je v oboch hrách prítomný natoľko, že ich vlastne nemožno brať celkom vážne.

Invizimals: Shadow Zone chce byť pokračovaním Invizimals, v skutočnosti však je akoby pôvodnou hrou a datadiskom k nej a EyePet pre PSP ponúka takmer to isté, čo EyePet pre veľkú PS3, len s obmedzeniami vyplývajúcimi z hardvérových limitov.

Ak by boli pôvodní Invizimals domyslenejší, ak by nezostali na pol ceste k hernému konceptu prevzatému z Pokémonov, mohlo ísť o skutočnú hernú udalosť. Lenže nestalo sa, objavovanie neviditeľných príšeriek, ich krotenie a súboje s nimi sa pomerne rýchlo vyčerpali a hranie samo sa okamžite po pochopení herného princípu stalo nudným opakovaným vždy toho istého. Ťahová bojovka limitovaná štyrmi základnými útokmi, jednoduchou obranou a čímsi, čo pri troche zhovievavosti malo predstavovať kombá. Noví Invizimals sa posunuli minimálne, zmenil sa trochu príbeh, ktorý akceptuje, že existuje akýsi prvý diel, zmenil sa počet príšeriek – ten narástol radikálne a to je viac menej všetko. Ba nie, posilnený je upgrade príšeriek, vylepšovanie ich vizuálnej stránky a s tým spojené naberanie bojového skillu. Niežeby na tom pri samotnej hre záležalo, herný koncept pozostávajúci z objavenia príšerky, jej ulovenia, skrotenia, tréningu v nepovinných dueloch a merania síl v dueloch povinných sa nezmenil, stále je to rovnaká nuda.

Pritom z hry samotnej je zjavné, že ambíciou tvorcov bolo práve oživiť a ozvláštniť bojový systém, k tomu malo prispieť nielen personalizovanie príšeriek – ich modifikácii podľa hráčovej predstavy, ale i aplikovanie nových, prepracovanejších komb. A áno, oni sú prepracovanejšie – čo znamená, že animácia je lepšia, nápaditejšia, originálnejšia, stále ju však nemožno v priebehu boja nijako ovplyvniť. Hráč jednoducho vydá príslušné pokyny a príšerka sa hýbe inak a azda krajšie, ako v predchodcovi.

To, čo som sa v prípade jednotky zdráhal naplno vysloviť sa s dvojkou stalo kľúčovým problémom hry. Nápad je to dobrý – hľadať pomocou kamerky a PSP v našom prostredí neviditeľné príšerky, lenže na hru samotnú je to málo a tak k tomu vývojári skúsili ešte čosi prilepiť. Čo? Príšerky budú medzi sebou bojovať. Super. Ako? Tak, aby to nebolo príliš ťažké a zvládlo to aj nie najbystrejšie decko. A vznikol ťahový bojový systém, v tomto type hry hlúposť, ktorá by mala mať vlastnú kazajku v blázinci. Nudné, stereotypné, zbytočné, premrhaná šanca.

Jednotka aspoň bola skutočne nová, slepá cesta, ale raz sa po nej kráčať oplatilo. Dvojka je už priamo strata času.

Hodnotenie 4/10

EyePet PSP

EyePet pre PSP je z trocha iného súdka, oslobodzuje totiž rozkošného chlpáča z područia veľkej PS3 a radikálne zväčšuje jeho výbeh. Zvieratko si teraz jeho milovníci môžu skutočne vziať kamkoľvek, exteriér, interiér, všetko jedno. A môžu s nim robiť to isté, čo s ním robili doma, nech už je to čokoľvek. Deti vedia, im je nakoniec hra určená.

Z hľadiska „hrateľnosti" je asi najvýraznejším posunom využitie mikrofónu PSP, zvieratko reaguje nielen na „dotyk", ale možno doň aj fúkať a ono sa tak srandovne zatvári. Alebo sa schúli do klbka a pováľa bowlingové gule. Do popuku, faktom ale je, že deti EyePet milujú a jeho prenosnú verziu si zamilujú ešte viac.

Obliekanie, drezúra, hygiena, kŕmenie, a komu by to nestačilo, ten môže chlpáča zapojiť do minihier, z ktorých väčšina stojí na tom, že chlpáč sa vlastne stane hráčovým herným avatarom a stvára huncútstva. Preteká, skáče, loví a tak ďalej. V rámci minihier sa k slovu dostáva aj detská kreativita, hra totiž priamo predpokladá, že zvieratku jeho domovské prostredie dieťa dotvorí, namaľuje napríklad objekt, ktorý sa v rámci hernej reality zhmotní a zvieratko ho môže využiť. Výborne, žiada sa zvolať, tieto aktivity však predpokladajú takú mieru abstrakcie, že detváky sa pri nich skôr či neskôr začnú nudiť.

Veď načo sa so zvieratkom hrať komplikovane, keď to ide aj ľahšie? Na nič. Napriek tomu je EyePet pre PSP funkčnou hrou v tom najlepšom slova zmysle, svoju cieľovku dokáže namotať a odpadajú všetky tie nepríjemnosti s chovaním reálneho zvieratka. EyePet nesmrdí a keď začne skučať, možno ho jednoducho vypnúť.

Hodnotenie 6/10