Spoznajte príbeh 19-ročného hráča, ktorý minul na mikrotransakcie viac ako 10 tisíc dolárov

Mikrotransakcie sú momentálne vo svete hier stále horúcou témou, na ktorú dopláca najmä EA. Jedným z vrcholov kontroverzie odhliadnuc od Battlefront II bolo, že jeden z používateľov siete Reddit s prezývkou Kensgold, adresoval EA a ďalším vývojárom hier otvorený list, v ktorom tvrdí, že má 19 rokov a je závislý na hazardných hrách. Hráč však nemá na mysli ruletu, automaty alebo niečo podobné, ale o tom, že za posledných pár rokov minul na in - game nákupy viac ako 10 - tisíc dolárov. 

Kensgold, ktorý si nepraje, aby bolo zverejnené jeho práve meno zdieľal s Kotaku aj svoje bankové výpisy, v ktorých je čierne na bielom, že hráč skutočne minul za posledné 3 roky presne 13 525 dolárov (v prepočte asi 11 380 eur), v hrách ako Counter-Strike: Global Offensive, Smite a The Hobbit: Kindoms of Middle-earth. Svojim príbehom chce apelovať na ľudí, ktorí navrhujú, vytvárajú a predávajú hry, aby si všimli účinok, ktorý môžu mať mikrotransakcie na istú skupinu ľudí, ktorí sú náchylnejší k ich využívaniu. Do tejto skupiny zahŕňa samozrejme seba a aj keď je už dospelý tvrdí, že mikrotransakcie ho začali priťahovať už keď mal 13 rokov. Prvou z hier, kde na neho zapôsobili bola Kensgold, ktorá beží na podobnom systéme ako Clash of Clans. V nej podľa jeho slov utratil asi 30 dolárov, keďže bol ešte veľmi mladý a nemal žiaden príjem. 

O rok neskôr prešiel k dnes už zaniknutej mobilnej hre The Hobbit: Kingdoms of Middle-earth, ktorá vyšla v roku 2013 a bola notoricky známa grindovaním a pay 2 win systémom. Hráči v nej budovali mesto tým, že zháňali zdroje, kupovali armádu a získavali vylepšenia. Postup bol rapídne rýchlejší v prípade, že ste využívali in - game nákupy. 

Kensgold odhaduje, že hráči na horných priečkach tabuliek museli utratiť stovky tisíc dolárov, aby sa tam udržali. Ak chceli ostatní byť voči týmto hráčom konkrencie schopní, museli platiť viac. Kensgold utratil v lete 2015 v hre okolo 800 dolárov. V priebehu roka sa jeho útraty vďaka hrám Clash of Kings a Age of Warring Empire vyšplhali na sumu 4 116 dolárov.  

„Nikdy nemáte pocit, že robíte správne rozhodnutie, keď v hre utratíte sto dolárov. No vtedy som si hovoril, že začo iné by som tých sto dolárov mohol utratiť a jednoducho som to urobil. Nemal som v sebe žiaden popud ani hlas, ktorý by zakričal: hej idiot, stačilo!“

V čase strednej školy začal náš závislý hráč pracovať na polovičný úväzok vo firme Panera. Každé dva týždne si tam zarobil 300 - 400 dolárov, pričom takmer 90% tejto čiastky išlo na in-game nákupy. Jeho starí rodičia začali mať o neho veľké obavy a jeho mama sa pokúsila odpojiť internet, aby ho donútila prestať hrať. So smartfónom a 3G pripojením bolo však obchádzanie týchto prekážok naozaj hračkou. Kensgold dokonca získal aj druhú prácu, aby bol schopný živiť svoju závislosť. 

Možno sa pýtate, čo ho nakoniec viedlo k tomu, aby opustil Stredozem. Nebola to ani rodina, ani priatelia. Vývojár hry Kabam ju totiž v januári roku 2016 predal čínskej spoločnosti. Tá zmenila množstvo pravidiel a upravila hru tak, že ju hráči začali masovo opúšťať. Keď ju nehrala už väčšina jeho priateľov, nemal viac motivácie k tomu, aby pokračoval v súťažení a míňal v nej ďalšie peniaze, tak skrátka prestal. 

Namiesto mobilných hier sa začali všetci v tom období zaujímať o herné počítače. Na jeden taký si dokázal ušetriť aj Kensgold, ktorý sa z mobilu presťahoval na PC, kde hral hry ako Smite a Counter-Strike: Global Offensive. Netrvalo to dlho a aj tu začal utrácať veľa peňazí za rôzne kozmetické úpravy svojich postáv. Na vrchole svojho záujmu v Smite vlastnil viac ako 300 skinov pre postavy. Len pre poriadok sa oplatí uviesť, že išlo čisto len o kozmetické úpravy, ktoré nemali vplyv na priebeh hry.

„Myslím, že to celé vyplynulo z toho, že som si v mobilných hrách nastavil precedens na stovky dolárov. Nešlo o žiadne skvelé nákupy, no keď som videl určitý skin, povedal som si, že vyzerá úžasne a musím ho skrátka mať. Keď som sa vtedy chystal kliknúť na tlačidlo, či súhlasím s tým, že utratím 100 dolárov, naozaj som vďaka môjmu precedensu nemal už žiadne zlé pocity, ktoré teraz mám.“

Po čase si začal svoje utrácanie uvedomovať a vyhľadal terapeuta, čo vyústilo k tomu, že zmienené hry prestal hrať. Rozhodol sa zlikvidovať svoju nákladnú zbierku in - game vecí a zrušiť si svoje účty. 

„Musel som vstať a vyhľadať pomoc. Ak chcete terapeuta, musíte si sami pred sebou povedať, že práve to je ten nástroj, ktorý vám pomôže, ste to tiež vy sám, kto si musí pomôcť.“

Pre Kensgolda je tak momentálna téma ohľadom mikrotransakcií o to viac citlivejšia, že si prežil peklo závislosti a na vlastnej koži túto okúsil odvrátenú stranu herného biznisu. Svojim otvoreným listom nechce zničiť spoločnosti, ktoré tieto mikrotransakcie do hier vkladajú. Chce zdieľať svoj príbeh a poukázať na to, že tento herný aspekt nie je taký nevinný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Napriek terapii a liečbe sa však doteraz úplne nevyliečil. Začal hrať PlayerUnknown’s Battlegrounds ešte v beta verzii, aby nahromadil dostatok in - game vecí predtým, než ich vývojári naplno spoplatnia. 

Kensgold si myslí, že jeho príbeh pomôže hráčom ako on, aby si uvedomili, že nie je správne míňať v hrách toľko peňazí. Chce apelovať na to, že mikrotransakcie môžu byť skutočne deštruktívne. 

„Nie je to len jednorázový nákup, nikdy to tak nie je,“ dodáva nakoniec.

Ako ste na tom s mikrotransakciami vy? Ignorujete ich, sem tam si niečo kúpite alebo tiež utrácate pomerne vysoké čiastky za in - game veci?